Nedostatok financií v sektore zdravotníctva sa naplno prejavil. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý dohliada aj na hospodárenie zdravotných poisťovní, zverejnil ich hospodárske výsledky. Finančná situácia poisťovní za prvý polrok nie je lichotivá.
Spolitizovaný sektor
Zdravotná poisťovňa Dôvera dosiahla za prvý polrok 2024 stratu 24,5 milióna eur a jej vlastné imanie sa pohybuje na úrovni 180 miliónov eur. „Slovensko sa v zdravotníctve už dlhšie zakrýva väčšou perinou, než na akú má. Hoci sa to nemusí zdať každému, máme širokú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a rozširuje sa zoznam liekov hradených zdravotnými poisťovňami. Hoci nemáme oficiálne doplatky za zdravotnú starostlivosť, bujnejú nám tie neoficiálne. Väčšinu peňazí, ktoré sme do zdravotníctva dali navyše, sme minuli na mzdy lekárov a na oddlžovanie nemocníc. Nič z toho, žiaľ, neprinieslo zlepšenie starostlivosti o pacienta,“ uviedol PR špecialista Dôvery Matej Štepianský.
Negatívny vplyv na hospodársky výsledok má podľa neho programová vyhláška ministerstva, ktorá určuje, koľko peňazí ma dostať konkrétny typ zdravotnej starostlivosti. „Zdravotníctvo je silne spolitizovaný sektor, v ktorom sa tradične pred voľbami míňa viac, ako je množstvo peňazí k dispozícii. A tak sme sa dostali až k súčasnému stavu,“ dodal M. Štepianský.
Riešenie vidí v dofinancovaní sektora, ale aj v šetrení. Problémom je podľa jeho slov neefektívne míňanie v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok. Ak ministerstvo neprijme potrebné kroky, pocítia to aj pacienti.
Výsledky budú závisieť od financovania
V červených číslach sa ocitla aj zdravotná poisťovňa Union. Jej hospodárenie sa prepadlo do straty vo výške 11,2 milióna eur. A jej vlastné imanie dosiahlo koncom júna 25 miliónov eur. Podľa hovorkyne poisťovne Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej môžu za zlé hospodárske výsledky poisťovne zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, najmä v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok, čo je spôsobené ich zvýšenou spotrebou a zároveň kategorizáciou nových liekov.
Rovnako ako Dôvera, aj Union eviduje v porovnaní s programovou vyhláškou vyššie výdavky na laboratórne vyšetrenia. Upozornil na to, že bez dodatočnej kompenzácie na príjmovej stránke nie je možné očakávať, že sa situácia poisťovne v druhom polroku zlepší.
V prípade, že vláda nedofinancuje zdravotníctvo, Union nedosiahne za rok 2024 vyrovnaný výsledok. A výsledky v budúcich rokoch budú závisieť od toho, koľko peňazí vláda pre zdravotníctvo schváli.
Úrad pre dohľad dodal, že na zmenu vlastného imania súkromných poisťovní mala vplyv aj výplata dividend. B. Dupaľová Ksen-zsighová upozornila na to, že výplata dividendy neovplyvňuje hospodársky výsledok poisťovne.
Väčšinu zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má Union uzavretú do konca roka v súlade s predpokladmi programovej vyhlášky. Práve z tohto dôvodu má poisťovňa limitované možnosti na zvrátenie negatívneho hospodárskeho výsledku. „Na zvrátenie trendu je nevyhnutné zvýšenie príjmov poisťovne (dofinancovanie sektora, priaznivý makroekonomický vývoj – zamestnanosť, priemerná mzda), čo však poisťovňa nie je schopná ovplyvniť,“ dodala hovorkyňa Unionu.
Nespĺňa základné podmienky
Najväčšiu stratu za prvý polrok 2024 dosiahla Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Ku koncu júna vykázala stratu viac než 49 miliónov eur. Štátna zdravotná poisťovňa uzavrela rok 2023 s vlastným imaním na úrovni necelých 50 miliónov eur. V obchodno-finančnom pláne VšZP sa uvádza, že rok 2024 by mala uzavrieť s vlastným imaním v hodnote viac ako 77 miliónov eur.
Podľa výkazu o očakávaných hospodárskych výsledkoch na rok 2024, ktorý má redakcia Medicíny k dispozícii z mesiaca apríl, sa malo vlastné imanie VšZP prepadnúť do konca roka 2024 do červených čísel, konkrétne na mínus 136,3 milióna eur. Situácia sa však zmenila. Už ku koncu júna dosiahla štátna zdravotná poisťovňa vlastné imanie vo výške 1,2 milióna eur.
Aj keď sa hospodárska situácia VšZP zlepšila, stále nedosahuje zákonom stanovené limity. Jednou z požiadaviek pre pôsobenie poisťovne na trhu je totiž minimálne vlastné imanie poisťovne, ktoré je určené na 16,6 milióna eur.
Poisťovni nariadili ozdravný plán
Práve pre neplnenie obchodno-finančného plánu a stav peňažných prostriedkov, likvidity a hodnoty vlastného imania začal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou správne konanie a VšZP uložil povinnosť predložiť ozdravný plán.
VšZP začatie správneho konania nenamietala. Poisťovňa je tak povinná do 24. augusta predložiť plán, ktorý ju má de facto zachrániť pred bankrotom.
„Manažment VšZP je zodpovedný v rámci ozdravného plánu navrhnúť a prijať také úsporné opatrenia, ktoré eliminujú negatívny trend vo vývoji hospodárenia a finančnej kondície a súčasne sa v čo najmenšej možnej miere dotknú samotného poistenca,“ uviedol ÚDZS. Pred tým, ako poisťovňa plán predloží, ho musí schváliť predstavenstvo poisťovne, jej dozorná rada aj zástupca jediného akcionára, teda ministerstva zdravotníctva.
Všeobecná zdravotná poisťovňa už dlhšie komunikuje s úradom pre dohľad a s ministerstvom zdravotníctva v súvislosti s úspornými opatreniami, ktoré by jej mohli pomôcť dosiahnuť úspory a zvrátiť negatívnu hospodársku situáciu. „Úrad schváli len taký ozdravný plán, ktorý bude garantovať zabezpečenie riadnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti,“ upozornil ÚDZS.
Ovplyvnia opatrenia nemocnice?
Štátna poisťovňa by mala prijať iba také úsporné opatrenia, ktoré nebudú mať negatívny vplyv na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a jej klientov. K úprave podmienok zmlúv by tak mala poisťovňa pristúpiť iba v prípade, že nezodpovedajú reálnej produkcii a sú objektívne nadhodnotené.
„Máme jasnú štatistiku o tom, ktorý poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti do akej miery pracuje, teda akú má produkciu. A prioritne nejdeme trestať tých, ktorí naozaj pracujú a tie peniaze si vyrobia. Na začiatok sa zameriame na tých poskytovateľov, kde bol najväčší rozdiel medzi produkciou a platbami,“ povedal člen predstavenstva VšZP Matej Fekete pre Ozdravme.
Predseda úradu pre dohľad Michal Palkovič pre Ozdravme povedal, že je pravdepodobné, že VšZP nebude mať dostatočné financie na úhradu zdravotnej starostlivosti pre svojich klientov už v októbri.
Redakcia Medicíny sa VšZP pýtala, aké kroky urobí pre to, aby sa jej hospodárska situácia zlepšila. Poisťovňa ich však bližšie komentovať nechcela. „K jednotlivým opatreniam ozdravného plánu je aktuálne predčasné sa vyjadrovať, pretože akýkoľvek návrh ozdravného plánu musí najskôr prejsť náročným interným schvaľovacím procesom, dozornou radou, ďalej musí byť schválený naším jediným akcionárom – ministerstvom zdravotníctva, a následne Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ odpovedala Zuzana Žiaková z oddelenia komunikácie VšZP.
Úrad pre dohľad môže zdravotnej poisťovni nariadiť aj nútenú správu, ak poisťovňa nesplní opatrenia ozdravného plánu alebo ak úrad ozdravný plán, ktorý zdravotná poisťovňa predložila, zamietne.
Ozdravný plán z minulého roka
Kondícia VšZP nebola dlhé roky dobrá. Bývalý šéf VšZP Richard Strapko dotiahol poisťovňu do historického dlhu, ktorý dosiahol kumulatívne zhruba 350 miliónov eur.
Mitigačné opatrenia počas pôsobnosti R. Strapka mali poisťovni ušetriť celkovo 51,7 milióna eur. Poisťovňa šetrila na prevádzkových nákladoch, na ústavnej zdravotnej starostlivosti a na laboratórnych vyšetreniach.
Po tom, ako sa do vedenia poisťovne dostala na jeseň 2023 Ľubica Hlinková, manažment pokračoval v ďalších škrtoch. „Optimalizovali sme interné procesy, pracovali sme na zefektívňovaní hlavnej a prevádzkovej činnosti. Len na marketingu sme za tri mesiace ušetrili 1,3 milióna eur,“ uzavrela Ľ. Hlinková, za ktorej pôsobenia došlo aj k dohode o znížení cien s vybranými poskytovateľmi.
Ďalšie dôležité správy
