Pandémia priniesla do zdravotníctva značný chaos. Nejde len o obrovské vyťaženie lekárskeho personálu v súvislosti s rastom počtu nakazených či s celoplošným testovaním. Nejde ani o odloženie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre neakútnych pacientov, čo pravdepodobne zvýši počet odvrátiteľných úmrtí. Najväčší chaos priniesla epidémia v súvislosti s financovaním slovenského systému verejného zdravotníctva.
Do zdravotníctva ide po dôchodkoch druhý najväčší tok verejných zdrojov. Končí sa rok 2020, no nikto stále nevie, ako sa dofinancuje diera v rozpočte zdravotníctva ani za tento rok, teda okrem 198-miliónovej kapitálovej injekcie pre štátnu poisťovňu. Deficit totiž vznikol už pri tvorbe predvolebného rozpočtu pred rokom.
Rozpočet, ktorý prijala ešte predchádzajúca vláda s cieľom stlačiť deficit štátneho rozpočtu pod pol percenta HDP, je ukážkou toho, na akých nestabilných základoch je financovanie zdravotníctva postavené. Už pri jeho tvorbe analytici predpokladali, že deficit v roku 2020 dosiahne úroveň viac ako 200 miliónov eur. A nemýlili sa. Navyše nikto vtedy nepočítal s katastrofou menom Covid-19.
Stratené peniaze
Zdravotníctvo žije z troch hlavných zdrojov príjmov. Najmenším zdrojom sú doplnkové súkromné platby obyvateľov, tie sú tesne nad miliardou eur ročne. Druhým zdrojom sú platby štátu za svojich poistencov. Sú to platby za dôchodcov, deti či nezamestnaných. Tie sú podľa návrhu budúcoročného rozpočtu nastavené na sumu viac ako 1,4 miliardy eur. Zvyšok, viac ako štyri miliardy eur, do systému prinášajú pracujúci cez odvody. Tento systém je, ako ukazuje súčasná kríza, postavený iba do dobrého počasia.
Hlavným dôvodom sú nepredvídateľné príspevky štátu za jeho poistencov. Štát posledné roky na zdravotníctve šetril, čím bola zdravotná starostlivosť čoraz viac financovaná zo zdravotných odvodov. Štát využíval, že sa ekonomike darilo. Celkovo však išlo do zdravotníctva menej peňazí, ako by malo. Väčšina z pritekajúcich prostriedkov ide na platy pri nastavenom platovom „automate“ lekárov v štátnych nemocniciach či raste minimálnej mzdy a súvisiacich príspevkov. Ale kým napríklad v Česku bude štát na budúci rok platiť za svojho poistenca takmer 65 eur, na Slovensku iba 39 eur mesačne – o 40 percent menej.
Fiškálny deficit
Dlh slovenskej vlády v tomto roku výrazne narastie. Dôvodom sú vysoké výdavky súvisiace s koronakrízou, ktoré sa vyšplhali zhruba na 1,5 miliardy eur. Na druhej strane klesajú daňové príjmy. Kým ku koncu októbra daňové príjmy medziročne poklesli o viac ako päť percent, výdavky vzrástli takmer o 20 percent. S podobnými problémami sa stretávajú aj súkromné subjekty, keď ich príjmy vypadávajú väčšou či menšou intenzitou. Patria k nim, prirodzene, aj zdravotné poisťovne.
Zamestnanosť na Slovensku klesla oproti tretiemu kvartálu minulého roka o 2,5 percenta. Ide zhruba o 60-tisíc nezamestnaných. Zdravotné poisťovne tak prídu o odvody od 60-tisíc ľudí, čo pri sume približne 160 eur za zamestnanca robí viac ako sto miliónov eur ročne. Systém je nastavený tak, že štát na zdravotníctvo prispieva iba fixným objemom prostriedkov bez ohľadu na ekonomický vývoj. V prípade potreby robí nesystémové dofinancovania. A ako sa ukazuje, iba pre štátne subjekty. To je značne nešťastný aspekt súčasného systému.
Rekordná
platba nepomôže
Platba štátu za jeho poistencov bude v budúcom roku
rekordná. Kým ministerstvo to bude prezentovať ako veľký úspech
a snahu splniť svoje záväzky, je nepravdepodobné, že to zdravotníctvu
výraznejšie pomôže. Dôvodov je viacero. Prvým je zrušenie doplatkov za
lieky, ktorých suma presiahne viac ako 100 miliónov eur. Druhým
a dôležitejším dôvodom je rast prirodzených výdavkov súvisiacich so
zhoršujúcou sa demografiou a tým aj chorobnosťou a ďalším rastom
miezd personálu, čo bude stáť takmer 250 miliónov eur. Do štátnych
nemocníc bude opäť na investície alokovaných iba 100 miliónov eur, čo je
pri programových sľuboch vlády zanedbateľná suma. Dôvodom nízkych
investícií je ťaživá finančná situácia súvisiaca
s covidom.
Rola štátu
Je prirodzené, že minister financií nechce ísť gréckou cestou zvyšovania dlhu. Slovensko v tomto roku s veľkou pravdepodobnosťou nedodrží maastrichtské kritérium pomeru vládneho dlhu k HDP na úrovni 60 percent. Opäť v porovnaní s Českom je zrejmé, ako zle hospodárili v dobrých časoch vlády Roberta Fica. Kým sa očakáva, že dlh Slovenska voči HDP presiahne rizikových 63 percent, v Česku vzrastie na stále bezproblémových 38 percent. Česko pritom vyčlenilo na pomoc ekonomike takmer dvakrát viac vlastných zdrojov na obyvateľa ako Slovensko.
V čase krízy je však jedno, aký dlh štát aktuálne má. Dôležité je pomôcť ekonomickým subjektom krízu prežiť. Ak ju neprežijú ani tie silné, následky budú dlhoročné a nenávratné. Čo sa o dlhu povedať nedá. Vtedy prichádza otázka, kto a ako má financovať pokles príjmov ekonomických subjektov. Medzinárodné ekonomické inštitúcie sa zhodujú, že to má byť štát, ktorý musí brzdiť pokles v zlých časoch. Navyše Slovensko je súčasťou eurozóny, čo dramaticky zlepšuje možnosť štátu požičiavať si na finančných trhoch. Racionálna vláda preto má byť počas krízy rozšafnejšia, no o to viac šetriť v dobrých časoch. Slovenské ministerstvo financií sa však vo svojom konaní javí ako až príliš konzervatívne.
Nadhodnotené čísla
Finančná rigidita vlády spôsobuje, že do ekonomiky tečie iba obmedzený zdroj pomoci, najnižší zo všetkých krajín eurozóny. Ekonomický dosah lockdownov po celej Európe bude značný. Nikto nevie, aký hlboký prepad prinesie a kedy sa situácia začne zlepšovať. Napriek tomu sú odhady ministerstva financií nadmieru optimistické. Ministerstvo očakáva, že v budúcom roku vzrastie zamestnanosť o 0,6 percentuálneho bodu a mzdy o 4,1 percenta. Ako keby sme sa mali skokovo vrátiť do rastových časov. Európska komisia vidí situáciu na Slovensku omnoho pesimistickejšie. Podľa jesenných odhadov vzrastie miera nezamestnanosti o 0,9 percentuálneho bodu, na 7,8 percenta. Mzdy narastú iba o dve percentá.
Tragédia pre zdravotníctvo
Do zdravotníctva tak budúci rok natečie pre pokles odvodov zo zdravotného poistenia o stovky miliónov eur menej. Ak sa zvýši nezamestnanosť, štát systémovo nedoplatí zdravotným poisťovniam ani cent navyše. Zdravotné poisťovne tak budú musieť znížiť výdavky a do hry sa dostane politika a nenávisť ministra Krajčího k súkromným subjektom. Minister zdravotníctva ukázal, že jeho cieľom je doslova potopiť sú-kromné poisťovne. Z odhadovaného deficitu 250 miliónov eur v tomto roku, ktoré zdravotníctvu chýbajú, alokoval až 200 miliónov iba štátnej zdravotnej poisťovni. Tým ohrozil zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre dva milióny poistencov súkromných poisťovní.
Optimistické nastavenie príjmov do zdravotníctva na budúci rok pri nezáujme štátu platiť za svojich poistencov podľa ich aktuálneho stavu spôsobí, že situácia so selektívnym dofinancovaním Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou opakovať. Môžu to byť ďalšie stovky miliónov eur, ktoré budú smerovať iba do štátnej poisťovne. To zničí systém slovenského zdravotného poistenia a zavedie iba jednu štátnu poisťovňu. Štátu tak hrozia nové súdne spory, zdravotníctvu neochota sú-kromných subjektov investovať do neistého prostredia. A ľudom hrozí, že znížené výdavky do zdravotníctva zvýšia okrem iného množstvo odvrátiteľných chorôb, na ktorých si strana OĽaNO v predvolebnej kampani tak veľmi zakladala.
Týždenník TREND, rovnako ako zdravotnú poisťovňu Dôvera, vlastní spoločnosť Penta Investments.
