Slovenské Silicon Valley? Stačilo by aj slovenské Brno

Bol rok 2004, Slovenská technická univerzita otvárala brány svojho prvého podnikateľského inkubátora. V tom čase málokto tušil, čo to inkubátor alebo startup je. Nevedel to ani začínajúci doktorand na Univerzite Komenského a budúci molekulárny biológ Tomáš Szemes, napriek tomu sa doň spolu s kolegami prihlásil. Výsledkom niekoľkomesačného akceleračného programu bolo založenie firmy Geneton. 

Firmu však mali mladí vedci len na papieri, stále im chýbala nosná idea podnikania. V tom čase rástla v medicínskych kruhoch popularita diagnostiky porúch plodu pomocou krvi tehotnej ženy. Išlo o minimálne rizikovú metódu v porovnaní s dovtedy používanými. Na prírodovedeckej fakulte dali dohromady kvalitný tím výskumníkov a vymysleli metódu, ktorá viedla k vytvoreniu pomerne lacného diagnostického testu.

„Najskôr sme mysleli, že napíšeme publikáciu a tým sa to celé skončí,“ spomína Szemes. Nápad však zaujal investorov a pre firmu Geneton nastal zlom. Trvalo to celé desaťročie od jej založenia.

Firma sa presťahovala do novotvoreného vedeckého parku Univerzity Komenského, v ktorom mala potrebné prístroje na pokračovanie vývoja a kde spoločne s univerzitou robia biomedicínsky výskum. Dnes zamestnáva asi 20 ľudí a niekoľko z nich sa dokonca podieľalo na vývoji unikátneho slovenského PCR testu na diagnostikovanie ochorenia Covid-19.

Zdroj: TREND

To, čo sú u nás skôr ojedinelé príbehy niekoľkých vedcov, je vo svete celkom bežné. Vo vyspelom svete už dávno zistili, že najväčší inovačný potenciál drieme v laboratóriách univerzít a vedeckých inštitúcií. Preto v ich blízkosti vybudovali rozsiahlu infraštruktúru v snahe premietnuť tieto poznatky do reálnej ekonomiky. V univerzitných areáloch tak vyrastajú vedecké parky, ktoré prichyľujú špičkové technologické firmy a vytvárajú prostredie na vznik nových akademických spinoffov.  [Akademický spinoff je firma založená s cieľom komercializácie výsledkov vedeckej práce, ktoré vznikli v akademickom prostredí – pozn. TRENDU.]

Jednou z prvých takýchto infraštruktúr vo svete a dnes možno najznámejšou na svete je vedecký park Stanfordskej univerzity, ktorým už prešli také technologické giganty ako Facebook, Tesla či Hewlett-Packard. O parku sa hovorieva, že je „motorom Silicon Valley“. Tento park bol však postavený ešte začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia a dnes má už pred ostatnými galaktický náskok. Po pozitívne príklady, ktorými sa môžeme inšpirovať, však nemusíme chodiť až za oceán, nájdeme ich aj za riekou Moravou.

Park, ktorý sa hneď naplnil

V čase, keď sa dokončovali hrubé stavby väčšiny vedeckých parkov a výskumných centier na Slovensku, otváral v Brne svoje brány CERIT Science Park, ktorý je súčasťou areálu Fakulty informatiky Masarykovej univerzity. Park bol od začiatku projektovaný tak, aby sa mohla väčšina jeho plochy prenajímať firmám. 

Nájom od firiem teraz bez problémov pokryje prevádzkové náklady parku. Podľa Tomáša Pitnera, ktorý je vedeckým riaditeľom parku, sa im podarilo priestory naplniť veľmi skoro. „Mali sme šťastie, doba bola dobrá a o prenájom bol záujem,“ hovorí.  V parku sídli dohromady 20 technologických firiem, niektoré z nich sú univerzitné spinoffy. Väčšinu nájomníkov vraj tvoria firmy, ktoré založili absolventi fakulty informatiky.

Vo svete dávno zistili, že najväčší inovačný potenciál leží v laboratóriách univerzít

Okrem nájmu a doplnkových služieb získava park ďalšie príjmy zo spoločných výskumných projektov, pri ktorých sa uchádzajú o verejné zdroje financovania. Firma si tiež môže objednať na fakulte výskum alebo môže spoločný výskum ponúknuť tretím osobám. Pokiaľ je inkubovaná firma univerzitný spinoff, univerzita si nechá vo firme podiel alebo so zakladateľmi uzavrie zmluvu o vyrovnaní know-how získaného vďaka univerzite (licenčná zmluva). Z toho potom univerzite plynú ďalšie príjmy.

Prvoradým zámerom autorov myšlienky vedeckého parku bolo, aby do blízkosti univerzity prilákali firmy zo sektora informačných a komunikačných technológií, s ktorými môžu spolupracovať. „To bol náš hlavný cieľ. Vedľajším cieľom bolo, že tu majú študenti možnosť robiť odbornú prax. Môžu tu pracovať vo firmách na svojich diplomových a dizertačných prácach,“ vysvetľuje T. Pitner.

Zo študentov zamestnanci

Študenti Masarykovej univerzity pracujú na svojich záverečných prácach napríklad aj vo firme Comprimato, ktorá ponúka softvér na kódovanie a spracovanie videa v televíznej a vo filmovej výrobe. Jeho klientmi sú hollywoodske štúdiá i Netflix. Podľa šéfa Comprimata Jířího Matelu firmy do vedeckého parku vstupujú aj z headhuntingových dôvodov. Získavajú totiž bezprostredný prístup k študentom špičkovej českej univerzity, ktorých si môžu už počas štúdia podchytiť v rámci stáží a spoluprác. Keď študenti skončia školu, prechádzajú do týchto firiem ako plnohodnotní zamestnanci. Pre všetkých je to win-win situácia.