Rozpory, ktoré v spoločnosti bublali roky, možno desaťročia, sa uvoľnili na povrch. Najprv to bol covid, ktorý radikálne rozdelil spoločnosť na vaxerov a antivaxerov. Netrvalo dlho a pridala sa k nemu ukrajinská vojna, ktorá ďalej ľudí rozdelila na prívržencov Ruska a Západu.
A to všetko v jednej z najmenej urbanizovaných krajín v Európe, ktorej dominuje rozdielny život v mestách a na vidieku. Nízka úroveň všeobecného vzdelania, no najmä nedôvera voči konaniam a cieľom iných národov spôsobujú radikálne odlišné pohľady mladých a starších ľudí. Slovensko je rozbitou krajinou skrz na skrz.
Spojiť ju bude ťažké, a v krátkodobom časovom horizonte takmer nemožné. Existuje však cesta, po ktorej sa dá kráčať. Je to cesta konsenzu - pripustenie skutočnosti, že v rozbitej spoločnosti existujú iba dve možnosti vládnutia.
Prvou je snaha presadiť svoju pravdu nezávisle od názoru ostatných a na úkor všetkých. Druhou je presadiť iba tie veci, na ktorých sa dokážu zhodnúť takmer všetci. Aj keby to malo znamenať, že sa nepresadí takmer nič. Zachovanie statusu quo môže byť totiž v nejednotnej spoločnosti často lepšie riešenie ako prílišná agilita.
Slovensko však pozná iba jednu cestu - tú prvú. Kým posledné vlády do veľkej miery ignorovali verejnú diskusiu, súčasná vláda doviedla nezáujem o hľadanie konsenzu do dokonalosti. Nezaujíma ju názor nikoho a tvrdo presadzuje iba to, čo by jej mohlo priniesť politické body. Ak sa k takémuto prístupu pridá aj značná časť opozície, vzniká situácia, keď politika na úrovni štátu sa robí výhradne pre izolované skupiny voličov.
Frustrácia zvyšku narastá a jednota krajiny sa ďalej stráca.
Jedinou nádejou pre Slovensko sú nové voľby, ktoré majú potenciál otočiť ťažisko riadenia štátu od extrémistov k viac konsenzuálnym stranám. Dovtedy však ešte pretečie veľa vody. A opraty budú naďalej držať v rukách extrémisti a spájať sa tak, aby dosiahli svoje zámery. V drvivej väčšine prípadov v neprospech krajiny ako celku.
Jednu z mnohých takýchto iniciatív predstavuje aj zákaz nedeľného predaja v obchodoch. Z pohľadu ekonóma ide o zákon proti záujmom zamestnancov aj spotrebiteľov. Z pohľadu sociológa je návrh rovnako problematický, pretože do života ľudí zavádza sociálne inžinierstvo.
Dva roky epidémie covidu však nálady v spoločnosti výrazne zmenili.
Zatvorenie obchodov v nedeľu už dávno nemá celospoločenský konsenzus. Predkladateľom je to ale jedno. Majú svoju dogmu a budú ju presadzovať doslova aj cez mŕtvoly. To je smutná realita Slovenska. Naznačuje, že rozpad spoločenskej súdržnosti ešte nedosiahol svoje dno.
