Slovenské predsedníctvo sa už de facto začalo - ministerským výsadkom v Bruseli

V rovnaký deň už ráno aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák zoznámil v bruselskom hoteli Sheraton s predstavou Bratislavy o druhej polovici tohto roka aj niekoľko stovák pozvaných bruselských insiderov.

Základné správy tejto slovenskej ofenzívy sú v zásade dve. Prvou je, že Bratislava sa chce na čele EÚ sústrediť predovšetkým na tie témy, ktoré bude možné presadiť bez toho, že by medzi štátmi vyvolali v terajšej komplikovanej situácii nejaké ďalšie ostré konflikty.

Príkladom môže byť nedávny zásadný balík návrhov Európskej komisie na reformu azylového systému tak, aby lepšie zodpovedal situácii terajšej migračnej krízy. S ďalšími dielmi plánovaných zmien napokon komisia chce ešte prísť. Slovenskí zástupcovia opakovane vysvetľovali, že s mnohými bodmi návrhu možno súhlasiť, a preto sa treba na ne sústrediť skôr než na tú časť, ktorá najmä v strede a na východe Európy vyvoláva vášne.

„Kto by mal byť proti plánu návratu k plnému fungovaniu schengenského priestoru v novembri 2016? Kto by mal byť proti realizácii politického rozhodnutia o zriadení európskej pobrežnej a pohraničnej stráže?“ pýtal sa pred novinármi slovenský ministerský predseda. R. Fico zároveň po rokovaní so šéfom komisie J.-C. Junckerom pripustil, že dosiahnutie dohody „v niektorých oblastiach“ bude veľmi ťažké.

Krajiny únie sa teraz len ťažko zhodnú na doplnení dublinských pravidiel o možnosť presúvať žiadateľov o azyl na vybavenie ich žiadosti do iných krajín vo chvíli, keď jeden zo štátov čelí takému náporu žiadateľov, že sám situáciu nezvláda. Téma „kvót na utečencov“ tak pravdepodobne nebude úplne v centre záujmu slovenského predsedníctva. Napokon Bratislava sa pre iné kvóty – tie dohodnuté vlani v septembri ako jednorazové riešenie – už rozhodla súdiť.

„Slovenská vláda vyjadrila svoj názor a ja ho rešpektujem. Ale teraz je pán Fico