Slovenské likérky vystúpali z dna až na vrchol

Dnes je už tento biznis inde. Zo slovenských likérok sú poctiví daňoví poplatníci. Navyše ak šéfovia tunajších sietí supermarketov chvália nejaké slovenské potravinárske fabriky za vyššiu kvalitu porovnateľnú s vyspelou cudzinou, tak sú to popri mliekárňach práve likérky.

Faktom zostáva aj to, že nadmerné pitie alkoholu poškodzuje zdravie. Ale to, ako sa dokázali slovenské likérky vyhrabať z dna až na vrchol tunajšieho potravinárstva, môže byť inšpirujúce aj pre iné biznisy. Sú za tým dva hlavné faktory.

Od divokého západu k slušnosti

„Serióznejšie a kvalitnejšie podniky sa z domácich likérok stali vtedy, keď začal štát po prelome milénia razantnejšie kontrolovať a postihovať neplatenie spotrebných daní, a aj potom, čo sa liehovarníci sami naučili lepšie zvládať obchod a marketing,“ vraví Martin Spurný, generálny riaditeľ trenčianskej likérky Old Herold. Prešiel do nej pred pár rokmi z vinárskeho biznisu.

Jemu zverený podnik pokračuje vo výrobe v tej istej fabrike, v ktorej pôvodne pôsobila sprivatizovaná a neskôr skrachovaná zadlžená likérka Old Herold Ferm. Nový Old Herold už od svojho vzniku žiadne dlhy nekopí. Hoci v portfóliu jeho vlastníkov sú aj ľudia, ktorí kedysi pôsobili v riadiacich orgánoch Old Herold Fermu. Do nového Old Heroldu prišli aj noví spoločníci, ktorí s bývalým skrachovaným podnikom nemali nič spoločné.

Scenár s premiešaním pôvodných a nových majiteľov zadlžených firiem nebol v slovenskom liehovarníctve po prelome milénia ojedinelý. Skôr naopak. Prešla si ním väčšina likérok. Ten istý rukopis nesie aj zmena prešovského Fragopolisu na Preliku.

Inak neriešila svoj reštart ani košická Frucona. Po jej páde ju dokonca znova pozdvihla aj časť vlastníkov z Old Heroldu, a tak odvtedy obe firmy úzko spolupracujú. Zároveň si však Frucona z obdobia neplatičstva za sebou stále vlečie aj jeden pretrvávajúci problém. Slovenské daňové úrady jej totiž pred dekádou z daňového dlhu síce odpustili 14 miliónov eur, no bruselská centrála EÚ tento odpustok považuje za nedovolenú štátnu pomoc a žiada, aby ho firma vrátila späť. Súdne spory okolo toho sa ťahajú dodnes. I keď naposledy luxemburský Všeobecný súd EÚ dal za pravdu Frucone.

Niektoré likérky neplatičstvo či podvody s čiernym alkoholom dokonca úplne vymazali z trhu. Platí to pre dva podniky kontroverznej ruskej rodiny Salmanovovcov – likérky Nask i Carat Distillery. Svoje brány zatvorila aj levočská White Lady.

Martin Spurný Zdroj: Milan David

Keď je štát naozaj pánom

„Staré časy neplatičstva sú už dnes za nami. Všetci sa snažia podnikať slušne a už sa to nerieši. Naopak, snažíme sa spolupracovať na pozdvihnutí slovenských liehovín,“ hovorí Dušan Haruštiak, generálny riaditeľ najväčšej slovenskej likérky St. Nicolaus Liptovský Mikuláš, ktorá ako jediná z veľkých postsocialistických likérok nespadla do dlhov a výmen vlastníkov.

Slušnosti sa však likérky naučili až potom, ako ich k tomu prinútil štát zásadnou zmenou prístupu k neplatičom daní. Po prelome milénia štát nielenže prijal prísne pravidlá pre sektor liehovín, ale, čo je hlavné, začal aj vynucovať ich dodržiavanie. „Niekedy tu boli pre spotrebné dane z liehovín mäkké pravidlá, a tak ich likérky začali čoraz viac zneužívať, až im to prerástlo cez hlavu. No štát tomu urobil razantný koniec,“ hovorí M. Spurný.

Prísnejšie pravidlá pre podvodníkov pritom od štátu požadovali aj tie likérky, ktoré rešpektovali zákony. To, čo neplatiči ušetrili na neuhrádzaní daní, využívali potom aj na dumpovanie trhových cien liehovín, čo poškodzovalo poctivých konkurentov.

Aby sa darilo neplatičstvo eliminovať, likérky musia už dlhšie obdobie štátu skladať veľké daňové zábezpeky na spotrebné dane i DPH. Ide o významné sumy. Napríklad Old Herold ročne vyrába alkohol vo výrobných cenách za zhruba dvanásť miliónov eur, no spotrebná daň, ktorú z neho odvedie, je štvornásobkom tejto sumy.

Prísnejšia je aj procedúra vydávania kolkov na fľaše. Výrobca ich už od štátu nedostane toľko, koľko si sám vyžiada, ale iba toľko, koľko je jeho reálna výroba. Cez kolky sa pritom sleduje pohyb každej fľaše.

Dušan Haruštiak Zdroj: Martina Brunovská

Neúprosné sito

Vo veľkých likérkach je aj neustály colný dozor. Colníci sú v nich počas celej výroby. Po poslednej zmene závody zaplombujú, aby ich znova odplombovali pred rannou zmenou. Kedysi mali colníci v likérkach dokonca nepretržitú 24-hodinovú službu. Štát to zmäkčil až teraz, keď už sa liehovarníci správajú slušnejšie.

Prísnejší postup zabezpečil, že čierny alkohol zo Slovenska síce nezmizol, ale podľa M. Spurného sa z obchodov vytlačil úplne a v reštauráciách a pohostinstvách je ho už menej. Odhaduje, že podiel čierneho alkoholu