Slovenské dediny sa nechcú spájať. Radšej ostanú bez peňazí

Odborníci sa snažia ich obavy rozptýliť. „Municipalizácia neznamená, že obec príde o identitu, erb, tabuľu, históriu, tradície. Neznamená ani to, že sa v obci, ktorá združí výkon samosprávy s inou väčšou obcou, zakáže ďalšia výstavba, že sa odtiaľ budú násilne vyháňať ľudia, ako sa to dialo za socializmu,“ argumentuje Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Obec by neprišla ani o svoj hlas pri rozhodovaní, keďže v zlúčenom zastupiteľstve by mala mať svojich zástupcov.

Cena za samostatnosť

Spájanie viacerých obcí by im v prvom rade mohlo priniesť efektívnejšiu správu. „Administratíva obce môže byť pri správnom manažovaní minimálne o tretinu lacnejšia,“ odhaduje Vladimír Špánik, predseda Správnej rady Združenia občanov miest a obcí Slovenska.

Podľa zástupcu občianskeho združenia, ktoré sa snaží bojovať proti korupcii na miestnej úrovni, by sa spájaním obcí nemalo sledovať ani tak šetrenie na úradníkoch, ale skôr poskytovanie adekvátnych služieb. Dnes totiž človek s príjmom 1 000 eur žijúci v meste dostane za svoje dane lepšie služby ako občan s tým istým príjmom žijúci na dedine.

Časy strediskových obcí sú preč
(vývoj počtu obcí na Slovensku)

Inštitút finančnej politiky (IFP) pôsobiaci pri ministerstve financií pripravil v roku 2017 štúdiu s názvom Skrytý poklad v samospráve a vytvoril kalkulačku, kde si obec môže vypočítať, koľko by ušetrila na svojej správe, ak by sa spojila s okolitými dedinami. Napríklad Malý a Veľký Lapáš, dediny pri Nitre, ktoré sú už takmer zrastené kvôli výstavbe domov, by sa mohli spojiť s neďalekou dedinou Golianovo.

V Malom Lapáši stojí podľa prepočtov analytikov chod úradu každého obyvateľa asi 363 eur