Zo Slovenska masívne odchádza šikovná pracovná sila. Odkiaľ získajú firmy kvalifikovaných ľudí?

Naša krajina pociťuje masívny odlev mozgov, v pomere k populácii jeden z najväčších v Európskej únii. Približne každý piaty slovenský vysokoškolský študent navštevuje zahraničnú univerzitu. Tak to ukázali údaje za rok 2020 zistené Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Desať rokov predtým to bol „len“ každý siedmy.

Viac študentov odchádza za hranice v Európe jedine v Luxembursku – sedemdesiatsedem percent. Tam je to však najmä preto, lebo rozlohou malý štát nedisponuje komplexnou sieťou univerzít. Zároveň si odchod mladých ľudí za vzdelaním viac ako vynahradí – vysokou životnou a príjmovou úrovňou dokáže prilákať kvalifikovaných odborníkov z celej Európy.

Z európskych krajín klasickej veľkosti (povedzme, s niekoľkými miliónmi obyvateľov) teda čelí Slovensko problému odchodu inteligencie, zdá sa, najviac. Veľká časť mladých ľudí, ktorí nadobudnú vzdelanie v zahraničí, sa totiž pracovať domov už nevráti. Číselne vysoko nadpriemerný odchod vysokoškolákov v rámci Európy pociťuje ešte aj Island, zrejme z podobných dôvodov ako Luxembursko.

Každý rok ho opustí približne štrnásť percent talentov, aby išli študovať do zahraničia. Ďalšou v poradí je Litva s deviatimi percentami. Ale v drvivej väčšine štátov Európskej únie je tento údaj už pod úrovňou šiestich percent. Zároveň platí, že problémom nie je samotné štúdium v zahraničí, ale neochota mladých ľudí vrátiť sa do vlasti.

Krajina, ktorá stratila smer

Slovensku oproti minulosti chýba vízia. Na začiatku tisícročia ho dvíhali nahor v rebríčkoch výrazné ekonomické reformy. Odmenou za ich zrealizovanie bolo oživenie na trhu práce, príchod investorov, vysoký rast HDP a napokon aj vstup do Európskej únie.

Ešte aj po finančnej kríze mala naša krajina víziu realizovania zásadných zmien. V ekonomických kruhoch sa vášnivo diskutovalo o plusoch a mínusoch odvodového bonusu, ktorý presadzovali liberáli a bol akousi slovenskou verziou základného príjmu. 

„Dnes politici len rozdávajú peniaze. Prečo by som práve ja mala byť tou, ktorá to všetko zaplatí? Chýba mi jasná vízia budúceho smerovania krajiny. Aj preto som nakoniec odišla študovať do zahraničia,“ hovorí študentka medicíny Alena Petrášová. Už štyri roky žije v Prahe.

Ďalším dôvodom pre jej odchod bola možnosť bezplatného štúdia. Slovenský systém je zadarmo len v prípade dodržania štandardnej dĺžky štúdia. A. Petrášová dva roky študovala aplikovanú matematiku a štatistiku, až potom sa rozhodla, že nechce stráviť profesionálny život počítaním čísel a namiesto toho bude lekárkou.

Ak by ostala na Slovensku, pre zlý výber prvej vysokej školy by si musela zaplatiť posledné dva roky štúdia medicíny. Ale nie každý mladý človek po strednej škole presne vie, čo chce v živote robiť, niekto sa rozhodne vyskúšať viac univerzít. No na rozdiel od susednej Českej republiky to na Slovensku nemá zadarmo.

„Po skončení štúdia sa domov nevrátim. Neláka ma žiť v štáte, ktorý roky nevie postaviť v hlavnom meste jednu veľkú nemocnicu, a to ani za európske peniaze. S veľkou pravdepodobnosťou ostanem v Českej republike alebo odídem do Nemecka,“ dodáva A. Petrášová. Ak ovládajú jazyk, mladí ľudia nemajú problém pracovať na kvalifikovaných pozíciách v hociktorom štáte Európskej únie. Na lekárskych fakultách dokonca z času na čas robia nábory zahraničné nemocnice.

Inovačný deficit

Vzdelaná pracovná sila je nevyhnutnou podmienkou na vybudovanie znalostnej ekonomiky. Bez špičkových odborníkov ostane v slovenskom hospodárstve navždy sústredená len jednoduchá priemyselná produkcia. Práca za pásom však miestnym zamestnancom nikdy neprinesie rýchly rast životnej úrovne. Firmy sú ochotné platiť vysoké mzdy len za prácu v inovatívnej výrobe s vysokou pridanou hodnotou. Tu je jadro slovenského problému.

Naša krajina je v spodnej časti európskeho inovačného rebríčka. Európska komisia ohodnotila výskum realizovaný na Slovensku sumárnym skóre 70,49, čo je 23. priečka, a teda piaty najhorší výsledok v dvadsaťsedemčlennej Európskej únii. Horšie sú na tom len Poľsko, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko. Maďarsko je na dvadsiatej prvej pozícii, Česká republika na štrnástej, pričom ako jediná z regiónu Vyšehradskej štvorky dokázala predbehnúť veľké štáty ako Taliansko (15.) a Španielsko (16.). Z okolitých štátov je na tom najlepšie Rakúsko, ktorému patri ôsme miesto. Nemecko je na deviatej priečke. Na prvom mieste je krajina so silným sociálnym systémom – Švédsko.

Ľudia opúšťajú zaostalé krajiny