Ak si myslíte, že vlastniť leva alebo tigra je na Slovensku takmer nemožné, ste na omyle. V skutočnosti existuje veľké množstvo ľudí, ktorí obchodujú s divými zvieratami beztrestne a darí sa im.
Slovenská legislatíva má značné medzery, ktoré umožňujú vlastniť a vychovávať divé šelmy bez toho, aby majiteľ musel preukázať, že je schopný sa o ne postarať. Nie je ťažké nájsť inzeráty na internete, ktoré ponúkajú na predaj levy či sibírske tigre.
Cena je väčšinou založená na dohode, ale podľa informácií TRENDU ide približne o dvoj- až trojtisícové sumy za jedno zviera. Jedinou podmienkou je preukázanie dostatočne veľkého výbehu pre zviera a obchod sa môže uskutočniť.
Na Slovensku však máme park, ktorý je jediný svojho druhu. Neslúži len ako útulok pre exotické zvieratá, jedným z jeho cieľov je sprísnenie legislatívy. Tá slovenská kríva, šelmy môže vlastniť ktokoľvek bez väčších obmedzení.
Vo svete sú podobné parky bežný jav, ale na Slovensku do roku 2016 nebol žiadny. Dnes je Malkia Park Big Cats Rescue prvý na Slovensku, ktorý sa snaží divé šelmy či už z cirkusov, alebo od súkromných chovateľov dostať zo zajatia do bezpečia. Nachádza sa neďaleko Dunajskej Stredy pri obci Orechová Potôň. Rozkladá sa na šiestich hektároch. Založili ho pred vyše štyrmi rokmi. Desiatky šeliem, ale aj klasických domácich, domestikovaných zvierat v ňom našli útočisko aj nový domov.
Nesie názov podľa mena prvej zachránenej levice zakladateľky parku Klaudie Kollár. Malkia v swahilčine znamená kráľovná. Trochu nadnesene môžeme teda hovoriť o kráľovskom parku.
Vášeň k zvieratám a prírode sa začala u Klaudie Kollár pred niekoľkými rokmi, keď ešte netušila, že bude stáť na čele podobného zariadenia. „Na Slovensku máme deravé zákony, ktoré dovoľujú skoro komukoľvek vlastniť divú šelmu. Myslím si, že je to nesprávne a malo by to byť zakázané,“ hovorí zakladateľka parku.
Tigre, levy a iné zvieratá sa zatiaľ môžu na Slovensku chovať bez prísnejších obmedzení. V súčasnosti sa však vytvára väčší tlak na reguláciu a kritici presadzujú tvrdý zákaz súkromného chovu šeliem.
Útulok pre šelmy
Prvé zviera, ktoré sa malo stať budúcou súčasťou nového Malkia Parku, získala K. Kollár cez občianske združenie, ktoré chovalo šelmy.
Primárne sa venovali tigrom a nemali kapacitu pre iné druhy zvierat. K. Kollár si teda levicu Malkiu adoptovala ešte pred otvorením parku a umiestnila ju do prostredia s potrebným výbehom.
Medzitým našla opustené družstvo pri Dunajskej Strede, ktoré zívalo prázdnotou. Rozhodla sa vytvoriť na tomto mieste priestor pre ohrozené druhy šeliem, ktorých sa pôvodní majitelia chceli z nejakého dôvodu zbaviť, stali sa pre nich jednoducho nepotrebnými.
V roku 2016 sa začal stavať prvý výbeh pre prvých päť levov, ktoré sa narodili v cirkuse, následne ich kúpil súkromný chovateľ, ktorý sa o ne potom nedokázal postarať z finančných dôvodov.
„Máme útulky pre mačky, pre psy, ale nemáme nič pre šelmy, ktoré potrebujú dôstojne dožiť,“ objasňuje význam Malkia Parku Klaudia Kollár. Keď sa brány parku v polovici roka 2016 otvorili, jeho osadenstvo tvorilo pár levov, lemury, kozy či iné druhy kopytníkov.
Malkia Park je registrovaný ako občianske združenie. Keďže ide o chov zvierat, muselo spĺňať tie isté podmienky ako zoologické záhrady. Na rozdiel od zoologických záhrad sú však výbehy pre zvieratá väčšie a šelmy tu majú vytvorené oveľa prirodzenejšie prostredie.
„Pre mňa je tristo štvorcových metrov pre jeden pár tigrov málo. To, čo hovorí o rozmeroch pre zvieratá zákon, je stále nedostačujúce. Naše výbehy majú sedemsto štvorcových metrov, kde žijú maximálne štyri zvieratá,“ vysvetľuje svoju filozofiu Klaudia Kollár.
Four
Paws a podobné organizácie
V Európe je niekoľko podobných parkov
a organizácií, ktoré sa venujú záchrane zvierat alebo divých šeliem.
Jednou z najväčších organizácií, ktorá je prítomná už dlhých tridsať
rokov, je Four Paws, v preklade štyri labky, ktorá bojuje od roku
1988 za dobré životné podmienky zvierat. Organizácia sa zaviazala
povzbudzovať ľudí, aby so zvieratami zaobchádzali s rešpektom, so
súcitom a s porozumením. Najbližšie základne má v Maďarsku
a Rakúsku. Ďalším z podobných zariadení je ARK park, ktorý si
zakladá na ochrane zvierat, ktoré boli zachránené pri obchodovaní
s domácimi zvieratami v rámci európskeho trhu. Zvieratá boli
zanedbávané, týrané alebo potrebovali nový domov. V niektorých
prípadoch ich držali nelegálne.
Kŕmenie v priamom prenose
Zaujímavosťou parku je výnimočnosť niektorých zvierat, ktoré v Malkii žijú ako jediné na Slovensku.
„Zvlášť sa tešíme zo vzácneho hosťa – samičky leoparda snežného menom Hima, ktorá je jediná svojho druhu na Slovensku. Zblízka môžete vidieť gibony, malpy a lemury, papagáje, surikaty či korytnačky,“ píše sa na stránke Malkie, ktorá láka aj na kŕmenie kopytníkov či komentované kŕmenie.
Komentované kŕmenie je na Slovensku ojedinelé. Návštevníci sa môžu pozerať na šelmy, ktoré si musia mäso uloviť často z náročných pozícií a ťažšie dostupných miest, do ktorých dajú potravu ošetrovatelia.
Robí sa to hlavne preto, že zviera musí mať pocit, že o potravu musí bojovať, respektíve že si musí jedlo zaslúžiť, nemá ho „zadarmo“.
Kŕmenie komentuje odborník z parku a hovorí o zvieratách. To tvorí jeden z pilierov Malkia Parku, ktorý má vo svojej vízii napísané, že chce ľudí vzdelávať.
Malkia sa snaží simulovať podmienky podobné reálnej divočine, kde potravu pre šelmy „neservírujú na zlatom podnose“.
Súčasťou starostlivosti v Malkia Parku je povinná hladovka šeliem, ktorá je takisto dôsledkom simulovania prirodzených podmienok. V prírode je bežné, že šelmy nič neulovia a musia jednoducho prežiť hladné.
Rozdiel medzi Malkia Parkom a zoo
Hoci dodnes si veľa ľudí myslí, že pri návšteve Malkia Parku prichádzajú do zoologickej záhrady, nie je to tak. Významný rozdiel medzi oboma typmi zariadení spočíva v tom, že v Malkia Parku zvieratá nerozmnožujú, takmer po mesiaci pobytu podstupujú kastráciu.
Naopak, zoologické záhrady majú v rámci svojho postavenia úlohu zvieratá rozmnožovať a udržovať takmer vyhynuté druhy nažive. Kastrácia sa v Malkia Parku robí aj preto, lebo nevedia, aký genetický materiál v sebe zvieratá nesú. To vyplýva z podstaty držania väčšiny zvierat v zajatí, keď sa párili s kýmkoľvek a majiteľom nezáležalo na ich zdraví.
Preto sa stáva, že šelmy, ktoré nepodstúpili kastráciu a rozmnožili sa, majú často genetické a viditeľné fyziologické nedostatky.
„Veľa z týchto zvierat má problém s kĺbmi, so zubami alebo sú inak fyzicky postihnuté. Ak by sa nám zvieratá rozmnožovali, ohrozujeme čerstvo narodené mláďatá a nemáme ich kde dať. Biznis s nimi robiť nechceme,“ vysvetľuje K. Kollár.
Pôvod zvierat
Zo začiatku mal Malkia Park priamo človeka, ktorý vyhľadával šelmy od ľudí, ktorí sa ich chceli zbaviť.
Keď po dvoch rokoch získal park medzinárodnú dôveru a povesť, že sa o zvieratá dokáže postarať, začali ho oslovovať zoologické záhrady. Stalo sa to v prípade tigrov, ktorých v Poľsku skonfiškovali cirkusantom.
Tím Malkia Parku nebol vždy ideálny, ale dnes je zloženie personálu podľa zakladateľky najlepšie, aké mali. Zo začiatku brali aj nadšencov, ktorí sa chceli učiť o zvieratách a starostlivosti o ne. Park má dvoch veterinárov a deväť ošetrovateľov.
V parku sa spotrebuje 200 kíl kvalitného mäsa mäsa denne. Dodávateľ je zo Slovenska a mäso, ktoré dávajú šelmám, je často so srsťou, s kožou alebo s vnútornosťami. Je to preto, aby sa čo najviac priblížili k potrave, akú by šelmy mali aj vo voľnej prírode. Bravčové mäso pre vysoký obsah tuku zvieratám nedávajú. Pohyb majú predsa len obmedzený a mohlo by im to uškodiť.
Zaujímavou súčasťou Malkia Parku je safari jazda, keď si návštevníci môžu kúpiť jazdu terénnym autom priamo vo výbehu zvierat. Môžu tak nahliadnuť do súkromia zvierat, ktoré môžu pozorovať v tesnej blízkosti auta.
Park je v strate
Vybudovanie Malkia Parku stálo milióny eur, bol financovaný zo súkromných zdrojov. Podľa slov jeho zakladateľky nemôže byť nikdy ziskový.
„Na zvieratách sa v takýchto parkoch jednoducho nedá zarábať,“ hovorí a dodáva, že sami mali šťastie, že sa súkromné zdroje v ich okolí našli a ľudia boli ochotní investovať do rozvoja parku.
„Každý rok sme boli v strate, ale investori nám vždy pomohli,“ hovorí K. Kollár. Zároveň dodáva, že keď je sezóna, dokáže sa park uživiť sám zo vstupného a z príspevkov ľudí. Ani raz sa im však nepodarilo zarobiť na zimu, keď sú obmedzené otváracie hodiny a všeobecne prichádza menej návštevníkov.
Koronakríza, samozrejme, ochromila aj Malkia Park, paradoxne však začala podporovať domáci turizmus a po otvorení prevádzok sa ľudia do parku nahrnuli a sezónu viac-menej zachránili.
Súčasťou Malkia Parku je penzión, ktorý ponúka dva balíky možností ubytovania. Hostia, ktorí sú priamo v Malkii ubytovaní, majú po celý čas vstup do parku zadarmo a dokonca tam môžu zostať hodinu po oficiálnom zatvorení.
Vízia a zmena legislatívy
Zvieratá v zajatí žijú zhruba 20 rokov. Víziou parku je postarať sa o šelmy, a keď sa priestor uvoľní a staršie zvieratá uhynú, môže prijímať ďalšie jedince.
„Pokým naše zvieratá dožijú, dúfam, že sa zmení na Slovensku legislatíva v kontexte chovu a držania divých zvierat,“ hovorí K. Kollár. Príkladom nedostatočnej legislatívy je kauza ranča pri Žiline.
Jeho majiteľ bol podľa medializovaných informácií ochotný predať exotické zvieratá komukoľvek, kto zaplatil, a bez ohľadu na účel, na ktorý ich chceli zahraniční záujemcovia kúpiť. Hovorilo sa dokonca o využití zvierat v tradičnej čínskej medicíne.
Súčasná legislatíva chovu divých šeliem je založená na povolení miestneho úradu. Ak si niekto kúpi napríklad tigra, jednoducho príde na úrad a vyplní papiere. Neskôr príde regionálna a veterinárna správa, ktorá skontroluje, či bol výbeh pre šelmy vybudovaný podľa zákona. Chov nie je inak regulovaný.
„Najväčší problém je, že dotyčný majiteľ tigra nemusí preukázať, že má schopnosť postarať sa o divé zviera. Je to medzera v zákone a chýba tam podmienka odbornej schopnosti starostlivosti o divé šelmy,“ prízvukuje K. Kollár, ktorá je toho názoru, aby bol súkromný chov divých zvierat, hlavne tigrov, levov, medveďov a opíc, na Slovensku jednoducho zakázaný.
Ďalší problém vidí v cirkusoch, ktoré obchádzajú zákon a dokonca na ňom dokážu zarobiť. Cirkusom na Slovensku zakázali vystupovať s divými zvieratami. Vlastniť ich však môžu. To znamená, že v lokalite, kde sa koná cirkus, si organizátori rozložia stany s miestom pre zvieratá v klietkach, na ktoré sa môže verejnosť chodiť pozerať.
„Dokonca je realitou, že v rámci areálu cirkusu sa dá povoziť na slonoch. Nie je to proti zákonu, cirkusanti nemôžu so zvieratami vystupovať, môžu ich vlastniť a ukazovať verejnosti,“ upozorňuje Klaudia Kollár.
Podľa nej je častým argumentom cirkusantov fakt, že šelmy pochádzajú z prostredia v zajatí a nedokázali by tak či tak fungovať v prírode. To je však podľa nej veľmi zlý argument, pretože ak sa aj zviera už narodí v zajatí, stále je to šelma. „Gény šelmy sa nemenia preto, že sa narodí v zajatí, stále majú svoje lovecké pudy a tendencie prispôsobovať život divočine,“ tvrdí K. Kollár.
Ako sama hovorí, myslí si, že sme na dobrej ceste v záujme o ochranu zvierat a každý rok čoraz viac cítiť tlak verejnosti na boj za práva opustených zvierat a šeliem, či už na Slovensku, alebo vo svete.
„Tam kde ponúkajú šelmy na hladkanie, určite nemajú s nimi najlepšie úmysly. Zneužívajú ich iba na biznis. Neodporúčam podporovať takýto typ podnikania,“ upozorňuje zakladateľka Malkia Parku.
Klaudia Kollár verí, že v dohľadnom čase sa legislatíva zmení aj vďaka väčšiemu záujmu verejnosti a politikov.
O Malkia
Parku
Malkia Park je občianske združenie, ktoré poskytuje útočisko
pre nechcené zvieratá, hlavne mačkovité šelmy a iné exotické
zvieratá, ktoré sa stali nepotrebnými pre pôvodného majiteľa, prípadne sa
o ne už nedokázal postarať. Svoje brány otvoril v polovici roka
2016. Súčasťou parku je penzión, ktorý má desať izieb. Park je
registrovaný ako nezisková organizácia a celý výťažok zo vstupného
alebo z iných foriem príspevkov využíva na svoj každodenný chod. Hoci
je financovaný zo súkromných zdrojov a ešte ani raz nebol
v zisku, investori ho držia pri živote. V Malkia Parku sa denne
spotrebuje 200 kíl mäsa. Výbeh pre šelmy v jednej klietke je
minimálne 700 štvorcových metrov a celý park má rozlohu približne
šesť hektárov.
