Slovenka vyvíjajúca batérie budúcnosti: Európa musí byť v ich výrobe sebestačná

Na konte má ako spoluautorka aj európsky patent a ďalšie dva patenty sa práve pripravujú v rámci výstupov projektu NATO, ktorého výsledkom je hlavne reálny prototyp batérie. V rozhovore vysvetľuje význam aktuálneho výskumu, v akom štádiu je svetový výskum batérií a prečo je dôležité, aby mala Európa vlastné výrobné kapacity.

Čo je hlavnou výhodou batérií, ktoré vyvíjate?

Tieto batérie majú desaťnásobne vyššiu kapacitu a v nich nebudú ťažké kovy. Budú teda ekologicky vyhovujúce a ľahšie recyklovateľné. To je prvotná vízia, aby to bolo bezpečné, ekologické a hlavne neškodné. Ako katóda je v nich použitá síra a ako anódu testujeme zatiaľ kovové lítium, no v budúcnosti chceme použiť kremík.

Budú sa takéto batérie rýchlejšie nabíjať?

Rýchlosť nabíjania nebude extrémne vysoká. Ide totiž o konverzný typ batérie, čiže v nej dochádza k chemickej reakcii a pri nej určitý čas trvá, kým zreaguje. Pri bežných typoch batérií sa používa interkalácia. Ióny sa len pohybujú medzi katódou a anódou a nereagujú chemicky, preto sa pri nich dá použiť rýchle nabíjanie. Pri konverzných batériách je to limitované, ale keďže majú násobne vyššiu kapacitu, nemal by to byť v budúcnosti problém.

Bude možné batérie na báze síry využiť aj v elektromobiloch?

Určite, ale ťažko teraz povedať, v akom časovom horizonte to bude. Cieľ je, aby sa využívali v čo najširšom spektre aplikácií vrátane elektromobilov. No hlavné využitie môžu nájsť pri vysoko energetických strojoch, ako sú roboty, kosačky, vysávače či prenosné vŕtačky.

Zdroj: Iveta Vaculová

V akej fáze je momentálne tento projekt?

Je to základný výskum, na ktorom spolupracujeme s univerzitami v Brne, na Ukrajine a v Španielsku. Skúmame chemické reakcie, ku ktorým dochádza pri pôsobení síry a