Aj odkladanie malej sumy pritom môže vybudovať slušnú záchrannú sieť, o ktorú sa dá oprieť, ak sa objavia neočakávané výdavky. Domácnosti, ktoré každý mesiac končia na nule, riskujú. Na neriešiteľný problém sa pre ne môže zmeniť pokazená práčka, pokuta za prekročenie rýchlosti či akýkoľvek iný neplánovaný výdavok. Ešte horšie sú na tom, samozrejme, ľudia, ktorí za mesiac minú viac, ako zarobia.
„Štatisticky až 35 percent Slovákov žije od výplaty k výplate a najhoršie pre nich je, ak prídu o prácu alebo skončia na péenke a musia pokryť vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť,“ povedala ekonomická analytička spoločnosti FinGo.sk Lenka Buchláková. Priaznivejšie vyznel prieskum nadácie Partners a agentúry Focus. Úspory podľa neho dokáže tvoriť 78 percent slovenských domácností. Dvadsať percent rodín má rezervu aspoň vo výške šesťnásobku mesačného príjmu, čo sa považuje za optimálnu rezervu. Ďalších 24 percent opýtaných má poruke rezervu od dvojnásobku po päťnásobok mesačného príjmu a šestnásť percent aspoň do výšky dvojmesačného príjmu.
Kým na jeseň 2019 rástli podľa NBS úspory v slovenských bankách medziročným tempom sedem až osem percent, pandémia to pribrzdila a v období jún – august to bolo priemerne 6,5 percenta. Podľa spomínaného prieskumu poznačila prvá vlna financie až 44 percent slovenských domácností.
