TREND v tejto ročenke pred rokom predpovedal v eurozóne recesiu a prehlbovanie dlhovej krízy. Stalo sa. Napriek snahe Európskej centrálnej banky, ktorá pumpuje peniaze do obehu a manipuluje cenami štátnych dlhopisov periférnych krajín, sa zoznam ekonomík v úpadku rozširuje. Tento rok na ňom Slovensko ešte nebude, za čo vďačí šťastne namiešanej výrobe tunajšieho automobilového priemyslu. Symbol tohtoročného rastu sú malé vozidlá z rodiny Up!, ktoré zdvojnásobili kapacity bratislavskej fabriky Volkswagenu a pomohli aj mnohým domácim subdodávateľom.
TREND v tejto ročenke pred rokom predpovedal, že predčasné voľby vyhrá Robert Fico a nemožno vylúčiť, že vládu zostaví sám, bez koaličného partnera. Stalo sa. Ale historickú šancu zapísať sa do dejín ako štátnik vedúci krajinu ťažkými časmi správnym smerom premrhal. Štátostrana prijíma jeden ekonomicky krátkozraký zákon za druhým. Slovensku sa tak ako Belgicku môže stať, že si autopilier hospodárstva samo povalí. Podobne ako to teraz robia socialisti vo Francúzsku.
Pritom nielen Slovensko, ale celá dekadentná Európa potrebuje pružnejšie pracovné právo. Nižšie dane. Voľnejšie podmienky na podnikanie. Menej regulácie. Viac individuálnej iniciatívy. Bohužiaľ, západný svet kráča opačným smerom, neschopný umravniť deficitné verejné financie. Preto sa celý budúci rok budeme nudiť pri rovnakej pesničke, akú v eurozóne hrajú už štyri roky. Dlhová kríza nepoľaví, fiškálne i sociálne napätie sa bude stupňovať a čoraz viac krajín sa bude potácať v stagnácii. To sa podľa TRENDU bude týkať i slovenskej ekonomiky.
Tá neporastie a skomplikuje vláde snahu dostať fiškálny schodok pod tri percentá HDP. Možno sa uchýli k ďalším daniam a postrčí viac firiem k tomu, aby zisky a dane exportovali a na Slovensku menej zamestnávali. Bude to možno znieť neuveriteľne, no toto je ten menší problém, s akým táto krajina zápasí. Podstatne horším je devastácia právneho štátu, ústavnosti, spravodlivosti, o ktorú sa postarali všetci čelní predstavitelia – počnúc prezidentom, cez Najvyšší a Ústavný súd, prokuratúru až k vedeniam prakticky všetkých politických strán.
Podľa správy Svetového ekonomického fóra sa SR v rebríčkoch klientelizmu, vymožiteľnosti práva a nezávislosti súdnictva nachádza v zozname 144 hodnotených štátov medzi tými najhoršími. Po 23 rokoch, čo tu pestujeme demokraciu, sú Slováci v tomto ohľade niekde medzi africkými a ázijskými diktatúrami. Občania to cítia, trpia, akceptujú. Výsledkom je apatia, nechuť zapájať sa do verejného života, „blbá“ nálada, oveľa zhubnejšia ako negatívny spotrebiteľský sentiment.
Demokracia sa však nekončí vhodením hlasovacieho lístka do volebnej urny. Politici nezískavajú štvorročný biankošek na to, že si môžu s touto krajinou robiť, čo chcú. Občianska spoločnosť nevznikne vysedávaním pri televízore a frflaním na politiku. V Sýrii sa za demokraciu ľudia bijú v uliciach. U nás by stačilo, keby na Deň ústavy nebolo na košickom námestí pred Ústavným súdom prázdno. Keby 17. novembra nebolo na Námestí SNP v Bratislave iba komorné matiné. Keby sa 1. januára nevyspávala iba silvestrovská opica, ale Deň samostatnosti okorenil napríklad minútou ticha pred prezidentským palácom.
Editoriál vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2013. Ročenka je súčasťou TRENDU č. 47 z 29. novembra 2012. Ročenku v elektronickej forme si môžete kúpiť aj samostatne v našom digitálnom kiosku alebo si ju stiahnuť do iPadu či tabletu s Androidom.
Partner projektu
