Slováci začínajú horšie splácať úvery

V bankách čoraz rýchlejšie pribúdajú spotrebné úvery, ktoré ľudia nesplácajú viac ako tri mesiace. Dohromady ich je za 400 miliónov eur, čo je bezmála 9 percent spotrebných úverov. Rovnaká situácia bola na Slovensku v rokoch 2006 až 2007 tesne pred vypuknutím krízy. Aj vtedy sa nesplácané úvery začali kumulovať ešte v rastovej fáze. Na to, že ľudia riadne nesplácajú spotrebné úvery, upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS) v analýze finančného sektora.

Tento jej výkričník len sprevádza už dlhšie opakované obavy z rýchleho zadlžovania domácností. Podiel úverov domácnostiam na ich disponibilnom príjme je nielenže druhý najvyšší medzi jedenástimi krajinami strednej a východnej Európy, ale ako jediný výrazne rastie a od krízy sa jeho hodnota zdvojnásobila.

Nabaľuje sa

Podľa šéfky komunikácie NBS Jany Kováčovej je rast zlyhaných spotrebných úverov pomerne všeobecný trend, týka sa celého bankového sektora. Pripúšťa, že do veľkej miery je spojený s vyššou mierou refinancovania spotrebných úverov a s uvoľňovaním úverových štandardov v bankách. „ O to výraznejší vplyv na zlyhávanie spotrebných úverov môže mať zhoršenie ekonomického vývoja a nárast nezamestnanosti v budúcnosti,“ zdôrazňuje. Trhlinky sa totiž ukazujú už v časoch dobrých.

O tom, že v spotrebných úveroch sa môže nafukovať bublina nesplácania a niektoré banky z toho majú hlavu v smútku, rozprávali pri neoficiálnych rozhovoroch s TRENDOM aj niektorí tunajší bankári. Problém, ktorý vnímajú, je, že ľudia si refinancujú spotrebné úvery opakovane pri čoraz lepších úrokových podmienkach. Nižšie úroky im dovoľujú požičiavať si zakaždým i čosi navyše, a tak svoj dlh zvyšujú. No nie všetci dokážu požičané aj splácať. Čierny Peter zostáva tým bankám, ktoré majú najväčšiu túžbu rásť v spotrebnom úverovaní aj cestou refinancovania, poľavujú v podmienkach a prebaľujú už tak dosť zaúverovanú klientelu.

Celé to ešte zamotáva regulácia okolo úrokových stropov. Aj NBS konštatuje, že úroková sadzba spotrebných úverov je stále vo väčšej miere ovplyvňovaná stropom na maximálnu výšku odplaty. Tá je dvojnásobkom trhového priemeru a každý kvartál klesá. Keď banky pri takejto regulácii narazia v úverovaní na úrokový strop, buď sa prispôsobia tak, že časť dovtedy úverovateľnej klientely prestanú obsluhovať. Alebo jej zmäkčia podmienky. No potom úverujú lacno aj takých, ktorých by nemali. V konečnom dôsledku dohliadači NBS zaznamenali nielen nárast výšky jednotlivých úverov a predlžovanie ich splatnosti, ale najmä rast podielu zlyhaných úverov.

Úrokový strop vytláča z bankového sektora menej bonitných žiadateľov o úver