Slováci sú chorí menej často, ale dlhšie. A za viac peňazí

Sme zdravší než na začiatku tisícročia, aspoň optikou počtu péeniek. Medzi jednotlivými profesiami a regiónmi sú však rozdiely, ktoré napovedajú, že mnoho ľudí si pre chorobu radšej vyberie dovolenku alebo neplatené voľno, prípadne ju prechodia.

Ako situáciu zamiešal koronavírus? Kým vlani bolo práceneschopných priemerne 3,7 percenta poistencov, tento rok v marci sa toto číslo vyšplhalo až na 5,7 percenta. V lete opäť kleslo na dlhodobý priemer. Zatiaľ posledný údaj je z októbra, keď podiel chorých poskočil na 4,6 percenta.

Z celkových 2,74 milióna zamestnaných Slovákov tak každý deň zostáva v posteli zhruba stotisíc. Až do roku 2003, keď bol prijatý nový zákon o náhrade príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, bol tento podiel výrazne vyšší. Hneď v roku 2004 klesol počet péeniek na historické minimum 622-tisíc, teda prakticky o polovicu. Odvtedy nebol už nikdy vyšší ako 840-tisíc. Zároveň sa však od začiatku tisícročia citeľne zvýšila priemerná dĺžka práceneschopnosti, a to z necelých 27 dní na viac ako 44 dní v minulom roku. To ukazuje, že na lôžku oproti minulosti zostávajú ľudia pre závažnejšie zdravotné ťažkosti.

Muž pracujúci v bratislavskej banke alebo poisťovni – to je typický profil toho, kto k lekárovi chodí len vtedy, keď sa tomu už nedá vyhnúť. V hlavnom meste je podiel ľudí na nemocenskej dávke dlhodobo najnižší, väčšinou sa pohybuje pod dvoma percentami. Prácu sa snažia nezameškať nielen obyvatelia veľkých miest, kde sú vyššie priemerné mzdy, ale napríklad aj obyvatelia okresu Rožňava. Tam miera nezamestnanosti presahuje 15 percent. Na druhej strane, najviac ľudí (5,8 percenta) zostáva doma v okrese Sobrance, kde je nezamestnanosť tiež vysoká.