Slováci rekordne sporia, no patria k najchudobnejším v Únii

Pozitívny dojem o tom, v akých dobrých časoch (aspoň z pohľadu makroekonomických dát) sa žije, akurát kazí čerstvý pohľad na čisté bohatstvo slovenských domácností, ktoré v medzinárodnom porovnaní zverejnila deň pred Vianocami Európska centrálna banka (ECB). Slovensko bez akéhokoľvek prekvapenia patrí skôr na chvost rebríčka najbohatších domácností v eurozóne. Od posledného prieskumu sa dokonca čisté bohatstvo slovenských domácností výrazne prepadlo, reálne takmer o štvrtinu.

Keďže Slováci nikdy nezarábali veľa, nevedeli si historicky vybudovať väčší finančný majetok. Investujú predovšetkým do vlastného bývania. Práve nedostatok finančných aktív označovala Národná banka Slovenska (NBS) za dôvod, prečo ju trápi rýchlo rastúca zadlženosť domácností. Nemusia byť pripravené na prípadné horšie časy spôsobené či už stratou príjmu alebo vyššími úrokovými sadzbami.

Ako sme bohatí

ECB zastrešovala prieskum o bohatstve domácností už druhýkrát. Začala ho robiť po kríze, aby sa centrálne banky lepšie vedeli zorientovať v pomeroch na úrovni domácností. Dovtedy takéto štatistické dáta nemali. V rámci aktuálne zverejneného prieskumu na úrovni eurozóny, do ktorého sa zapojili aj Maďarsko a Poľsko, malo Slovensko tretie najmenšie čisté bohatstvo po Litve a Maďarsku. Polovica domácností si počíta bohatstvo do sumy 50,3 tisíca eur.

50,3 tis. € je stredná hodnota aktív slovenských domácností. Na Západe takýto medián dosiahnu ešte pred štyridsiatkou

To sú méty, ktoré dosahuje tá menej „šťastná“ polovica Európanov ešte počas svojej mladosti, keď sa ich vek pohybuje v štatistickej skupine do 39 rokov. Teda počas fázy, keď splácajú hypotéku a hlavnú časť budovania svojho majetku majú ešte pred sebou. Celkovo má polovica Európanov čistý majetok do 104-tisíc eur, tá bohatšia však priemerné hodnoty vytiahne až k 223-tisíc eur. Na Slovensku je majetková nerovnosť menšia, v priemere jedna slovenská domácnosť disponuje čistým bohatstvom 66-tisíc eur.

Oveľa prekvapivejšie než umiestnenie v rebríku bohatstva pôsobí jeho výrazný prepad oproti prvej vlne zisťovania. Po krajinách najviac postihnutých krízou ako Cyprus či Grécko a Slovinsku bolo práve Slovensko krajinou s najväčším prepadom.

Ako vysvetľujú analytici NBS Anna Strachotová a Andrej Cupák, dôvodom je cena realít. Tie sú hlavným druhom majetku, ktorý Slováci majú. Až 85 percent slovenských domácností uvádza, že vlastní svoje hlavné bývanie.

Prvý prieskum sledoval stav domácností v roku 2010 a ešte odrážal vyššie ceny bytov či domov a najmä vyššie očakávania ich vlastníkov. V roku 2014, keď sa robil druhý prieskum, už ceny bývania šesť rokov klesali, a tak boli i odhady respondentov konzervatívnejšie. „Predpokladáme, že