Časy, keď bol online život oddelený od reálneho, sa aj pre Slovákov dávno minuli. Surfovanie po webe je pre väčšinu ľudí samozrejmosťou. V online nakupovaní slovenskí internetisti dokonca predbiehajú krajiny ako Estónsko či Slovinsko. A sociálne siete, ktoré si získali priazeň každého druhého človeka, by v budúcnosti mohli pomôcť rozvoju digitálnej gramotnosti.
Lepší priemer...
Prvý pohľad na vývoj využívania internetu na Slovensku za ostatný rok vyzerá trochu rozpačito. Kým po predošlé roky sa podľa údajov agentúry TNS Slovakia zvyšovalo množstvo aktívnych surferov o niekoľko percent ročne, vlani počet ľudí používajúcich internet aspoň raz za mesiac stagnoval.
Prieskum z mája 2011 neukázal žiadny medziročný nárast aktívnych internetistov, ich podiel na populácii staršej ako 15 rokov len mierne presiahol 59 percent. Zriedkavejšie ako raz mesačne surfovali len zhruba dve percentá populácie a žiadne skúsenosti s internetom nemali takmer dve pätiny obyvateľov. Koncom roka dosiahla penetrácia internetu podľa TNS 59,8 percenta, čo neznamená výraznejší posun.
No porovnanie s ostatnými krajinami z regiónu bývalého východného bloku (a Turecka) na základe vlaňajšieho prieskumu agentúry GfK Slovakia sa ukazuje, že Slováci sú ešte stále lepší priemer. Nešliapu na päty lídrom ako Slovinsko či Estónsko, kde internet aktívne využíva zhruba osemdesiat percent populácie. No kým v Rumunsku či na Ukrajine surfovali len štyria z desiatich obyvateľov, na Slovensku je to o dvoch ľudí viac.
Zdroj: Maňo Štrauch
... a zároveň líder
Existuje aj oblasť, v ktorej hrajú surfujúci Slováci spolu s obyvateľmi Českej republiky prím. Je ňou online nakupovanie. Na webe podľa prieskumu GfK nakupuje takmer 54 percent českých surferov a 48 percent slovenských internetistov, čo Slovensko zaraďuje na druhú priečku z pätnástky skúmaných krajín. Tesne pred Slovinsko a s odstupom niekoľkých percentuálnych bodov pred Estónsko.
E-shopy lákajú Slovákov už dlhší čas výhodnejšími cenami a širšou ponukou ako kamenné obchody. „Rastúca obľúbenosť online nakupovania môže čiastočne súvisieť aj s rozmachom ponuky cez internet, ku ktorej v ostatnom roku prispeli zľavové portály,“ mieni riaditeľ služieb zákazníkom GfK Slovakia Dušan Očkaik. A dodáva, že tieto portály zvýšili pre mnohých internetistov atraktivitu ponúkaných tovarov a služieb.
Dobrou správou pre slovenské internetové obchody je, že počet ich zákazníkov by sa mohol ešte značne zvýšiť. Takmer štvrtina surfujúcich Slovákov, ktorí ešte nenakupovali na webe, podľa vlaňajšieho prieskumu GfK plánovala uskutočniť online nákup.
Do karát e-shopov hrá aj zvyšujúca sa citlivosť zákazníkov na ceny, ktorú odhalil tohtoročný marcový prieskum GfK. Podľa neho až deväť z desiatich respondentov reaguje citlivejšie na ceny ako pred rokom. K takémuto postoju mohla prispieť ekonomická neistota kupujúcich a ich obavy z ďalšieho vývoja.
Samotné zhoršenie individuálnych finančných pomerov ovplyvnilo zákazníkov len čiastočne. Až 46 percent opýtaných nezaznamenalo v roku 2011 zmenu svojej finančnej situácie. Zhoršenie deklarovali štyria z desiatich opýtaných a zlepšenie 14 percent. Zjednodušene povedané, na ceny kladú väčší dôraz aj tí, ktorí majú stále toľko peňazí ako pred rokom.
Jedným z vysvetlení nepomeru medzi zvýšenou citlivosťou na ceny a zmenou finančnej situácie môžu byť podľa D. Očkaika samotní obchodníci. Presnejšie, ich masívna propagácia akcií a zliav. „Zákazníci boli bombardovaní zľavami, zvykli si na ne a očakávajú ich aj naďalej,“ hovorí.
Pri pohľade do budúcnosti prevládajú u Slovákov optimistické očakávania nad pesimistickými. Vyše tretiny respondentov marcového prieskumu si myslí, že v nasledujúcich 12 mesiacoch sa im bude dariť lepšie. Len pätina ľudí očakáva zhoršenie svojej finančnej situácie a takmer polovica si myslí, že sa nezmení. Na porovnanie, na jar 2009 očakávalo podľa GfK zhoršenie až 60 percent populácie.
Čo ľudia na internete najčastejšie kupujú (%)
What do People Buy Online Mostly (%)
Pozn.: Používatelia internetu starší ako pätnásť rokov / Note: Internet users above 15 years of age
PRAMEŇ / SOURCE: SAEC, Mediaresearch Slovakia, 2011, n=1 010
Tovar áno, služby nie
Zistenia z prieskumov potvrdzuje aj realita internetových obchodov. Obrat členov Slovenskej asociácie pre elektronický obchod (SAEC) vlani vzrástol zhruba o 17 percent a dosiahol takmer 90 miliónov eur. Hodnotu celého slovenského e-trhu odhaduje výkonný riaditeľ asociácie Jozef Dvorský na 190 až 240 miliónov eur.
Členovia asociácie vlani vybavili takmer 600-tisíc objednávok, zhruba o desaťtisíc viac ako predvlani. Hodnota jednej zákazky sa zvýšila zo 130 na 150 eur. „Zákazníci sa v minulom roku orientovali najmä na drahší tovar, respektíve nakupovali v jednej objednávke viac tovarov,“ vysvetľuje J. Dvorský. Ku kumulovaniu nákupu viacerých tovarov do jednej objednávky ich mohla viesť aj snaha ušetriť náklady za poštovné a balné.
No nedarilo sa všetkým e-obchodníkom združeným v SAEC rovnako. Online predajcovia tovaru utŕžili za produkty takmer 50 miliónov eur, pričom medziročne sa ich obrat zvýšil o viac ako tretinu. Obrat e-shopov so službami sa zvýšil len o jedno percento na 40 miliónov eur. Ich objednávky dokonca medziročne poklesli o štvrtinu. Celkové tržby neklesli preto, lebo sa zvýšila priemerná hodnota objednávky. Inými slovami, zákazníci kupovali síce menej, ale drahšie.
Príčinou takéhoto vývoja môže byť podľa J. Dvorského to, že ľudia vnímali kúpu mnohých tovarov ako naplnenie primárnych potrieb. Zároveň nechceli šetriť na darčekoch pre svojich blízkych, čo bolo zjavné vo vianočnej sezóne. Naopak, niektoré služby brali ako luxus, ktorý si v rámci šetrenia úplne odpustili alebo si služby zabezpečili sami. Úvery a rôzne finančné produkty, ktoré do tejto kategórie tiež patria, menej využívali zrejme aj pre obavy z ekonomickej i politickej situácie.
Na čo využívajú Slováci sociálne siete (%)
What do Slovaks Use the Social Networks For (%)
Pozn.: Používatelia starší ako 14 rokov / Note: Users above 14 years of age
PRAMEŇ: Sociálne siete na Slovensku, IVO, 2011, n=1135 / SOURCE: Social Networks In Slovakia, IVO, 2011, n=1135
Záchranca Facebook
Internet mení nielen spôsob, akým Slováci nakupujú, ale rastie aj jeho význam ako informačného prameňa pre zákazníka. Pri hľadaní informácií o službách a tovaroch na webe si u zákazníkov získali nezanedbateľnú úlohu aj sociálne siete. Poukázala na to vlaňajšia štúdia Sociálne siete na Slovensku od Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Podľa nej využíva sociálne siete na sledovanie noviniek, akcií a ponúk až 34 percent Slovákov starších ako štrnásť rokov. Pravda, primárnou úlohou sietí je sprostredkovať súkromnú komunikáciu s priateľmi, prezentáciu názorov či zážitkov a nadviazanie nových kontaktov.
Sociálne siete prilákali celkovo podľa IVO viac ako polovicu Slovákov. Ďalšia štvrtina populácie takéto weby síce pozná, no nepoužíva. Len pätina ľudí o nich nevie. Nie je prekvapivé, že siete sú hlavne doménou mladých. V kategórii od 14 do 24 rokov je na nich zaregistrovaných deväť z desiatich Slovákov. No z ľudí vo veku 55 až 59 rokov ich používa len jedna pätina. Obdobnú úlohu zohráva vzdelanie. Vek a vzdelanie majú zároveň veľký vplyv na to, ako často sa ľudia na sociálne siete pripájajú: mladí a vzdelaní Slováci na ne chodia najčastejšie.
Hoci zahraničných i slovenských sociálnych sietí je mnoho, u Slovákov sa uchytili vo veľkom len dve. Najpopulárnejší je Facebook, ktorý využíva každý druhý človek. Druhý je Pokec, kam chodí tretina obyvateľov. Mnohí sa registrujú na obe zároveň.
Na profesionálnej sieti LinkedIn je zaregistrovaných podľa prieskumu IVO len pol percenta Slovákov. Paradoxne, je najintenzívnejšie využívanou sieťou. Denne na ňu chodí vyše osemdesiat percent jeho používateľov, kým na Facebook či Pokec chodia denne len štyria z desiatich Slovákov registrovaných na týchto sieťach.
Sociálne siete by podľa autora štúdie Mariána Velšica mohli mať pre Slovákov oveľa väčší prínos ako len sprostredkovanie komunikácie s priateľmi a známymi či zábavy. Podľa neho môžu byť hnacím motorom rozširovania digitálnej gramotnosti na Slovensku. „Byť na sociálnej sieti vyžaduje od človeka omnoho viac, než len schopnosť využívať počítač ako inteligentný písací stroj alebo nástroj na vyhľadávanie informácii,“ hovorí. A dodáva, že ich využívanie vyžaduje kreativitu, zdieľanie informácií, podieľanie sa na tvorbe a publikovaní obsahu i využívanie širokého spektra aplikácií.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe týždenníka TREND 19/2012 - TREND TOP v infotechnológiách.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
