Počas poslednej dekády bol turizmus najdynamickejším a najrýchlejšie rastúcim sektorom na svete. V roku 2019 tvoril desať percent globálneho HDP, čo je takmer trikrát viac, ako vyprodukovalo poľnohospodárstvo. Prudký rast záujmu o cestovanie zaznamenalo aj Slovensko. Podľa dát štatistického úradu sa počet ciest do zahraničia v minulom roku zvýšil o 14 percent, takmer na 4,4 milióna. Za posledných päť rokov sa zväčšil viac ako dvojnásobne. Životná úroveň Slovákov výrazne vzrástla a tí svoje peniaze radi míňali v zahraničí. Korona však tomuto správaniu dala stopku.
Šok, ktorý nemá konca
Kým ešte začiatkom roka 2020 predaj first minute zájazdov silno rástol, v marci prišiel šok. V priebehu niekoľkých týždňov sa záujem o nákupy zájazdov prepadol prakticky na nulu. Cestovné kancelárie sa stali prvým sektorom, ktorý zaznamenal katastrofický prepad tržieb. Nasledovali hotely a reštaurácie. Celý cestovný ruch zaznamenal doteraz nevídaný otras. Keďže sa mu v posledných rokoch slušne darilo, prvé mesiace dokázal pomocou štátnych podporných programov pokryť. Vláda pomáhala postihnutým firmám doplácať mzdy a nájmy.
Cestovné kancelárie boli ešte z vlastného vrecka schopné vracať prostriedky za storná zájazdov dôchodcom či tehotným ženám, ako to nariadil štát. Zvyšní klienti cestovných kancelárií dostali odklad svojich zájazdov. Ich peniaze cestovné kancelárie už použili na nákup kapacít v zahraničí. Každý preto s veľkými nádejami sledoval, ako sa bude vyvíjať letná sezóna, ktorá je pre cestovný ruch najsilnejšia. Prudký májový pokles počtu infikovaných nielen na Slovensku, ale v celej Európe dával nádej na optimizmus.
No už v tomto čase Európsky parlament odhadoval, že situácia nebude dobrá ani v najbližších mesiacoch. Tvrdil, že následky koronakrízy sa prejavia v roku 2020 poklesom príjmov hotelov a reštaurácií o polovicu, pre cestovné kancelárie o 70 percent a pre aerolínie a výletné lode až o 90 percent. V rovnakom čase Svetová turistická organizácia varovala, že pokles globálneho turizmu môže dosiahnuť 60 — 80 percent v závislosti od druhej vlny pandémie. Nádeje sa začali vytrácať veľmi rýchlo.
Slováci sedia doma
Keďže Slovensko sa stalo krajinou, ktorá bola zo zdravotnej stránky postihnutá koronavírusom najmenej, úrady vydávali varovania pred návštevou cudziny. Potvrdilo sa, že Slováci sú konzervatívni a cudzine sa radšej vyhli. Svoje letné dovolenky buď odložili, alebo vôbec nerealizovali. Strach z nákazy v zahraničí spolu s poklesom životnej úrovne spôsobil, že väčšina z nich ostala doma.
Negatívny vplyv sa neprejaví iba na podnikateľských subjektoch, ale aj na zamestnanosti
Podľa prieskumu spoločnosti HomeCredit bolo tento rok na dovolenke iba 38 percent Slovákov. Minulý rok ich pritom dovolenkovalo až 60 percent. Ak aj išli na dovolenku, ostali prevažne na Slovensku. Kým vlani vyrazili za hranice takmer dve tretiny z nich, počas týchto prázdnin podľa prieskumu nevycestovali ani traja z desiatich. Výrazne menší počet dovolenkárov a dramaticky nižší záujem o dovolenky v zahraničí spôsobil, že tržby cestovných kancelárií poklesli zhruba o 90 percent a na tejto úrovni sa udržiavali aj počas leta. K tomu prispelo to, že aj keď ľudia išli na dovolenku, míňali menej. Podľa uvedeného prieskumu výdavky takmer až dvoch tretín ľudí nedosiahli minuloročnú úroveň. Zhruba 90 percent dovolenkárov sa zmestilo pod hranicu 1 200 eur a 40 percent dokonca pod hranicu 400 eur. Koronakríza tak ovplyvnila nielen chuť cestovať, ale aj chuť míňať.
Domáci cestovný ruch stagnuje
Na jednej strane by sa mohlo zdať, že obmedzenie cestovania do zahraničia má síce negatívny vplyv na činnosť cestovných kancelárií a agentúr, na druhej strane podporuje domáci cestovný ruch. Ekonomické štatistiky však ukazujú, že to tak nie je. Podľa generálneho riaditeľa sekcie cestovného ruchu na Ministerstve dopravy a výstavby SR Radúza Dulu možno letnú sezónu 2020 označiť ako krízovú. Jej prepad v tomto roku očakáva až na úrovni 50 percent.
Domáci cestovný ruch bol pod tlakom z viacerých dôvodov. Prvým bolo to, že uzavretie hraníc spôsobilo menší záujem zahraničných turistov o Slovensko. Slovensko už pred koronakrízou patrilo medzi málo navštevované destinácie v rámci Európy. Obavy z koronakrízy a následný nezáujem Čechov, Poliakov či Nemcov o strávenie dovolenky u nás spôsobili pokračujúci pokles tržieb v oblasti cestovného ruchu. Slovenskí turisti nedokázali tento nezáujem kompenzovať. Aj keď Tatry boli plné, väčšinou išlo o ľudí, ktorí si vo svojich batohoch niesli jedlo aj pitie. Prenocovanie v ubytovacích zariadeniach prichádzalo do úvahy iba v malom počte prípadov.
Druhým dôležitým faktorom, ktorý potvrdila koronakríza, je skutočnosť, že pomer kvality služieb v domácom cestovnom ruchu oproti ich cene nie je priaznivý. Ani pokles vyťaženosti hotelov a reštaurácií ho výrazne nezmenil. Je to jeden z dôvodov, prečo ľudia stále aktívne vyhľadávajú dovolenky v zahraničí, kde za svoje peniaze dostanú viac. Ak nemôžu ísť do zahraničia, radšej ostanú doma, no služby slovenského cestovného ruchu budú využívať iba v obmedzenej miere.
Temná budúcnosť
Tí, ktorí sa predsa len rozhodli stráviť svoju dovolenku v zahraničí, neľutovali. Väčšina z nich smerovala typicky do Chorvátska, na Cyprus či do Grécka. K nim sa pridala doteraz menej navštevovaná Malta. Českí turisti opätovne objavili Tunisko a slovenskí turisti Česko. Mnohé hotely zaviedli prísne opatrenia na zabránenie šíreniu koronavírusu, keď znižovali svoju kapacitu. Dovolenky boli komfortnejšie a ponúkali omnoho viac relaxu ako v predchádzajúcich rokoch. Najväčším paradoxom letnej dovolenkovej sezóny sa stalo Taliansko, ktoré počas celého leta patrilo medzi krajiny s najmenším počtom aktívnych nákaz Covidu-19 v Európe. Počas marca a apríla si však vytvorilo takú negatívnu stigmu, že dovolenkári ho nevyhľadávali.
Leto je za nami, no temná budúcnosť cestovného ruchu pred nami. Druhá vlna koronavírusu v Európe neveští nič dobré. Ukázala, že stačilo niekoľko lokálnych ohnísk epidémie a vírus sa rozniesol po celej Európe. Neslávnym stelesnením rýchleho šírenia nákazy sa stala Barcelona – jedno mesto, ktoré simultánne nakazilo celé Španielsko aj okolité krajiny, najmä Francúzsko. Stačilo pár týždňov nepozornosti a snaha oddýchnuť si od pandémie vytvorila druhú vlnu nákazy po celej Európe. O pár dní počet nakazených v Európskej únii s najväčšou pravdepodobnosťou prekoná vrcholy zo začiatku apríla. Druhá vlna tak bude mať väčšie následky ako prvá. Tentoraz však nebude lokalizovaná do niekoľkých oblastí, ale bude celoplošná, čo vytvorí potrebu zavádzania ďalších prísnych opatrení. A to ešte viac obmedzí cestovný ruch.
Pomer kvality služieb v domácom cestovnom ruchu oproti ich cene nie je priaznivý
Dôležitým posolstvom druhej vlny covidu v Európe je skúsenosť, že obmedzenia v spoločenskom živote budú musieť byť dlhodobé. Aj nová vakcína bude mať iba limitovaný vplyv na boj s koronavírusom, keďže ani záujem očkovať sa nie je všeobecný. Aj to je dôvod, prečo si Svetová turistická organizácia myslí, že výdavky na turizmus sa pravdepodobne nevrátia na pôvodnú úroveň skôr ako v roku 2024. Cestovný ruch môže čakať niekoľko rokov boja o prežitie. Cestovným kanceláriám, hotelom a reštauráciám hrozí koniec ich podnikania. Ak by nepriaznivá situácia trvala roky, hovoríme o desiatkach a desiatkach percent firiem z týchto segmentov. Niektoré z nich zbankrotujú, iné ukončia svoju činnosť dobrovoľne. Ak ani budúci rok neukáže svetielko na konci tunela, nikto nebude mať záujem znášať dlhodobé straty.
Negatívny vplyv sa neprejaví iba na podnikateľských subjektoch, ale aj na zamestnanosti. Tá utrpí práve v turisticky lákavých, no ekonomicky chudobných regiónoch. Nárast minimálnej mzdy ešte väčšmi zdevastuje jej perspektívu. Podľa výpočtov Svetovej turistickej organizácie je celosvetovo v ohrození až 100 miliónov pracovných miest. V cestovnom ruchu je zamestnaný každý desiaty pracujúci. Doteraz bolo na Slovensku podľa R. Dulu v sektore prepustených okolo 20-tisíc zamestnancov. Je to stále menej ako desať percent z počtu ľudí, ktorí v ňom pracujú. Podľa Zväzu cestovného ruchu SR dáva sektor prácu 300-tisíc ľuďom. Toto číslo sa môže počas najbližších rokov výrazne znížiť. Následky budú silné najmä pre najzraniteľnejšie regióny Slovenska.
