Extrémistická Ľudová strana Naše Slovensko Mariána Kotlebu odštartovala hneď po brexite petíciu za referendum o vystúpení Slovenska z EÚ. „Budeme intenzívne pracovať na tom, aby Slovenská republika čo najskôr nasledovala britský príklad a vystúpila z EÚ – tohto novodobého žalára národov,“ uviedla strana vo vyhlásení.
Ak by boli extrémisti v snahe o vypísanie ľudového hlasovania úspešní, čo je málo pravdepodobné, išlo by zrejme o vyhodené peniaze. Prieskum agentúry Focus totiž minulý týždeň ukázal, že niečo ako slovexit je zatiaľ nereálne. Viac ako 62 percent respondentov sa vyjadrilo za zotrvanie Slovenska v Únii, len 22,6 percenta bolo proti a zvyšok tvoria nerozhodnutí.
Rétorika populistov
Nálady Európanov pravidelne zisťuje Európska komisia. Ešte v roku 2015 sa Slováci identifikovali s Úniou viac ako obyvatelia iných štátov. Až 73 percent Slovákov sa cítilo byť občanmi Únie, kým celoeurópsky priemer bol o desať percent nižší. Európskym inštitúciám sme dôverovali viac než svojim národným. Ibaže potom prišla migračná kríza a politici, ktorí ju začali používať v predvolebnej kampani.
„Dôležitú úlohu zohral a zohráva Richard Sulík. No aj politici, ktorí sa považujú všeobecne za proeurópskych, občas živia kritické postoje - stačí sa pozrieť na vystúpenia slovenského premiéra,“ konštatoval pre TREND analytik Radovan Geist z EurActiv.
Líder SaS R. Sulík, ktorý je europoslancom, sa dlho vezie na kritike európskych politík. V tomto duchu reagoval aj na hlasovanie Britov o exite: „Únia dostala účet za to, že kradne ľuďom slobodu.“
Premiér Robert Fico sa obmedzil na konštatovanie, že brexit treba brať ako fakt a je nutné sa z neho poučiť. Najmä pred parlamentnými voľbami vystupoval predseda vlády proti opatreniam, ktoré prijímal Brusel na riešenie problémov s utečencami. Viacerí politológovia neskôr komentovali volebné výsledky aj tak, že vyjadreniami proti migrantom pomohol M. Kotlebovi dostať sa do parlamentu.
Nie sme ukotvení
Výsledok britského referenda podľa R. Geista posilní euroskeptické a eurokritické hlasy aj v iných krajinách. Prieskumy ukazujú, že aj Slováci získavajú postupne kritickejší názor.
Z výskumu, ktorý nedávno publikoval Globsec Policy Institute, napríklad vyplynulo, že podpora členstva v EÚ klesla zo 68 percent v roku 2010 na súčasných 52 percent. Zber údajov sa uskutočnil už po tom, čo Európa začala riešiť ťažkosti s migráciou. Mladí Slováci chcú na jednej strane patriť k Západu, na druhej čítajú alternatívne médiá, ktoré šíria ruskú propagandu a konšpiračné teórie.
Dominantný postoj slovenskej spoločnosti zároveň je, že nemá jasno v našej geopolitickej orientácii. A ako upozornil Globsec Policy Institute, politická elita nedáva jasné postoje, chýba vízia a zahraničnopolitický kompas. Posledné parlamentné voľby ukázali, že významná časť voličov sa odkláňa od tradičných strán, ktoré sú proeurópske. Prispieva k tomu podľa analytikov nedôvera v štát, ktorý sa nedokáže vyrovnať s korupciou a škandálmi mocných. Aj to môže v budúcnosti ovplyvniť vzťah Slovákov k EÚ.
Nie je to len Kotlebova strana, ktorá sa tešila z brexitu. Podobné reakcie mali predstavitelia parlamentnej Sme rodina. Poslanec Milan Krajniak z tejto strany na facebooku napísal: „Briti hlasovali za nezávislosť. Nenechali sa zastrašiť Bruselom ani kúpiť lacnejším roamingom. Nepodľahli nátlaku všetkých štandardných strán a veľkých nadnárodných korporácií. Prehnitý európsky politický systém sa rúca.“
Kritickejší postoj k EÚ nemusí byť zlý. Podľa R. Geista je na súčasnej Únii mnoho vecí, ktoré je možné kritizovať. Na druhej strane, existuje rozdiel medzi kritikou fungovania Únie, a požiadavkou na vystúpenie z nej. Takýto názor bol na Slovensku marginálny. Zatiaľ.
