Vtedy tam ešte kúsok od vybuchnutého bloku bežali ďalšie reaktory. Oveľa viac než reaktor vybuchnutý v roku 1986 a zaliaty betónom na mňa zapôsobilo opustené mesto Pripiať. Druhýkrát som tam bol okolo roku 2010 ako turista. Dodávam, že ako jeden z prvých turistov, keď to ešte nebola taká „masovka“ ako v poslednom čase, po odvysielaní seriálu HBO Černobyľ. Ukrajina chce dať Pripiať zapísať medzi pamiatky UNESCO. Pravdupovediac nechápem, prečo tam ešte nie je.
Neďaleko českej obdoby Černobyľa, Jadrovej elektrárne Dukovany, už jedno mesto na zozname pamiatok UNESCO je. Tridsaťpäťtisícová Třebíč nie je od Dukovian vzdialená tri kilometre ako Pripiať od Černobyľa, ale tridsať. Lenže keby sa stalo niečo podobné ako v Černobyli, bolo by to asi jedno. Ani tam by ďalších 150 rokov nemohli žiť žiadni ľudia. Lenže Třebíč sa osudu Černobyľa nebojí. Podobne ako v tisíchlavej dedine Dukovany, ktorá je hneď vedľa jadrových reaktorov. Pretože žiť vedľa atómovej elektrárne je ako žiť na svahoch sopky. Oboje prináša rozprávkové výnosy.
Denník Stredoeurópana: Bitka na Bielej hore a fiľakovský sandžak
My Česi a Slováci patríme medzi pár národov sveta, ktoré sú aj po výbuchu Černobyľa a havárii v japonskej Fukušime stále priaznivcami atómových elektrární. Jadrom ako ekologickým zdrojom energie (okrem výbuchu) chceme dokonca vyriešiť svoje klimatické záväzky. Koniec koncov, z hľadiska skleníkových plynov je jadrová elektráreň skutočne „zelená“.
My v Česku teraz riešime dostavbu Dukovian, ktoré majú oproti Temelínu tú výhodu, že sú ďalej od rakúskych hraníc. Takže novými reaktormi antijadrových Rakúšanov tak veľmi nenaštveme. V Česku práve prebieha politický boj o to, či sa budú môcť do tendra na dostavbu Dukovian prihlásiť aj Rusi a Číňania.
Denník Stredoeurópana: Rok zázrakov. Rok prízrakov
Príkladom toho, čo všetko nás s tou dostavbou môže čakať, sú nové reaktory v slovenských Mochovciach. Elektráreň staviate jedenásť rokov, poriadne sa predražila a ani teraz nie a nie ju spustiť. Na výstavbe v Mochovciach sa pritom významne podieľali firmy z Česka. Vzhľadom na výsledok sa môžeme len modliť, aby sme sa na dostavbe Dukovian my Česi podieľali pokiaľ možno čo najmenej.
