Mnohé písomnosti, ktoré získal TREND od vedenia Žiliny, tomu nasvedčujú. I keď podnikatelia, s ktorým J. Slota podpisoval zmluvy a dnes sa s mestom sporia o veľké sumy i majetky, sa bránia, že vedenie Žiliny rozpory príliš tvrdým postupom ešte viac zhoršuje. Prípadné kompromisy by podľa nich mohli zredukovať finančné straty mesta.

Pokiaľ by však J. Slota nepodpisoval súkromným partnerom mesta v spoločných projektoch neprimerané rozhodovacie právomoci či privysoké penále za prerušenie spolupráce, žiadne kompromisy by sa dnes hľadať nemuseli.

Dvojdekádny projektant

Radoví zamestnanci magistrátu sa s finančnými problémami, ktoré musia riešiť, TRENDU ozvali sami. Ale s tým, že by radi ostali v anonymite. Obávajú sa reakcií ľudí, s ktorými je mesto v sporoch. TREND si ich vyjadrenia konfrontoval s písomnosťami, vyžiadanými z tlačového odboru Žiliny.

Mesto má napríklad spor s firmou Mestský investorský útvar, ktorá bola kedysi jeho príspevkovou organizáciou pre inžinierske a projekčné činnosti. J. Slota ju už v roku 1995 predal Žilinčanovi Miroslavovi Hromcovi. Aj s dohodu, že bude Žiline pokrývať celý inžiniering počas nasledujúcich dvadsiatich rokov za paušálne odmeny vo výške 50-tisíc eur ročne. Bez ohľadu na to, čím mesto firmu naozaj úkoluje.

Z nevýhodných zmlúv, ktoré podpísal Ján Slota, v Žiline dodnes ťažia niektorí podnikatelia

Nástupca J. Slotu – primátor za SDKÚ Ivan Harman – zmluvu vypovedal. Firma na jej plnení trvá, aj keď pre Žilinu žiadne väčšie práce nerobí už od roku 2009. Od mesta si vymáha nielen zmluvné odmeny, ale aj vysoké zmluvné sankcie za ich meškanie. Pokuta narastá denne až o pol percenta dlžnej sumy.

Zmluvu neplní ani terajšie vedenie magistrátu na čele s I. Chomom zo strany Smer. Považuje ju za nemorálnu. Viaceré súdy však už zmluvu uznali. A časť paušálnych odmien v sume takmer stotisíc eur Žilina firme aj uhradila. Teraz ju čaká exekúcia bolestivejších sankcií za meškanie odmien vo výške 900-tisíc eur. Peniaze na to už má pripravené. I keď ochudobní iné oblasti života v meste.

Slotovi kostlivci dodnes strašia Žilinu

Žilina už dnes nie je spolumajiteľom parkovacieho domu pri obchodnom centre Mirage, napriek tomu zaň stále spláca úver. Zdroj: Jana Zorecová

Spor základom biznisu

Toto všetko si Mestský investorský útvar vysúdil len za roky 2009 až 2012. Zmluva s ním platila až do leta roku 2015 a navyše sa mesto obáva, že firma si môže chcieť vysúdiť aj ušlý zisk. A tak sa finančné riziko pre Žilinu môže posunúť až na dva milióny eur. Ročné tržby Mestského investorského úradu sa pritom za posledné štyri roky pohybujú len niečo nad stotisíc eurami. A s výnimkou predvlaňajška bola firma iba v strate.

Spor so Žilinou je jej najväčším aktívom. M. Hromec sa pre TREND ohrádza, že v minulosti bol aj sám naklonený k zmene zmluvy. Prípadne by si po vyplatení istého vyrovnania vedel predstaviť aj jej predčasné ukončenie. „Mesto však na moje pokusy o kompromis nikdy nereagovalo a radšej všetko dohnalo až na súdy,“ hovorí.

28 mil. € je súčasný dlh Žiliny, mesto ho za päť rokov dokázalo znížiť o 38 miliónov eur

Odmieta tiež, že zmluva je výsledkom jeho nadštandardných vzťahov s J. Slotom. „Inžiniering som robil pre mesto už pred rokom 1995 ako jeho kmeňový človek. To, že sa mám osamostatniť a robiť inžiniering pre mesto cez novú externú firmu mi vtedy ani veľmi nevyhovovalo. Navrhol to však pán Slota a ja som to musel prijať,“ konštatuje M. Hromec s dôvetkom, že nikdy nebol bližším priateľom exprimátora. „Dohady o mojom prepojení s pánom Slotom sú len nátlakom voči mne. Moja zmluva nie je o tom, že niečo ide z rúčky do rúčky,“ dodáva.

Pán žilinského parkovného

Spory má mesto aj s tamojším podnikateľom sýrskeho pôvodu Georgeom Trabelssiem, ktorý väčšinu majetku získal práve za primátorovania J. Slotu. V tom období kúpil do svojej Slovenskej investičnej a realitnej spoločnosti (SIRS) viaceré mestské pozemky i budovy, ale tiež žilinské letisko i podnik autobusovej dopravy. Kamarátstvo s J. Slotom potvrdzuje. Ale to, že by mu mal spravovať aj majetok, dlhodobo odmieta.

Administratíva I. Chomu s ním hovorí o zmene nastavenia vzťahov v spoločnej firme Žilinská parkovacia spoločnosť, pri zrode ktorej stál tiež J. Slota. Ten ju kedysi s podnikateľom zakladal s tým, že firma zabezpečí, aby platené parkovanie v centre Žiliny bolo v prospech samotných obyvateľov i mestskej pokladnice. Dnes je však realita iná.

Pôvodná dohoda v parkovacej firme, v ktorej mesto popri podnikateľovi spočiatku držalo iba minoritný podiel, bola taká, že spoločnosť bude 

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa