Slota s Ficom v nepríjemnom spätnom svetle

Dvom bývalým ministrom výstavby a regionálneho rozvoja, Mariánovi J. a Igorovi Š., hrozia dlhoročné tresty, lebo policajní znalci odhadli škodu, ktorú kauza spôsobila Štátnej pokladnici, na vyše 12,7 milióna eur. Návrh na obžalobu je pre vládnych politikov nepríjemný, lebo vrhá spätné svetlo na ich konanie v prípade, ktorý môže slúžiť ako čítankový príklad straníckeho klientelizmu v prvej vláde Roberta Fica.

Zjavná machinácia

Škandál prepukol v novembri 2008, keď médiá prišli s informáciou, že v roku 2007 konzorcium firiem podivného zloženia veľmi pochybne vyhralo súťaž na dodanie informačných a poradenských služieb pri čerpaní eurofondov, ktorú vyhlásilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.

Onedlho boli známe relevantné fakty, z ktorých vyplynulo dôvodné podozrenie, že pri verejnom obstarávaní došlo k machinácii. Podľa vtedy platného Trestného zákona sa ho mal dopustiť ten, kto „dojedná niektorému súťažiteľovi... prednosť alebo výhodnejšie podmienky na úkor iných súťažiteľov“. Od začiatku kauzy bolo evidentné, že zodpovední činitelia na ministerstve výstavby „súťaž“ zorganizovali tak, aby v nej uspel jediný súťažiteľ.

Zákon o verejnom obstarávaní stanovil, že verejný obstarávateľ výzvu na predkladanie ponúk „uverejní verejne prístupným spôsobom“. Hoci ministerstvo výstavby malo možnosť osloviť potenciálnych súťažiteľov na svojej webovej stránke, postupovalo inak. Oznam o súťaži umiestnilo na chodbe na prvom poschodí ministerstva, kde sa mohli dostať len zamestnanci s magnetickou kartou. Návštevníkov tam púšťal vrátnik. Oznam na tabuli visel štyri pracovné dni. Zodpovední činitelia ministerstva zjavne vytvorili také podmienky, aby nemohlo vzniknúť súťažné prostredie, čím porušili nielen zákon o verejnom obstarávaní, ale dostali sa do kolízie aj s Trestným zákonom.

Všetky ďalšie fakty, ktoré postupne vychádzali najavo, toto základné zistenie iba potvrdzovali. Činitelia ministerstva napríklad zabezpečili, aby nebola známa ani informácia o výsledku „súťaže“: na žiadosť ministerstva ju Vestník verejného obstarávania nepublikoval. Veľmi špecifický vzťah medzi obstarávateľom a „víťazom“ bol zrejmý aj z toho, že spolu podpísali iný typ zmluvy, než aký mali podpísať podľa výzvy na predkladanie ponúk.

Stalo sa to pri zákazke, ktorej konečná celková hodnota predstavovala sumu 119 546 450 eur. Keď Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zmluvu preveril, tak zistil, že ministerstvo „zmluvne vytvorilo priestor na vznik výdavkov nad rámec, ktorý umožňujú súťažné podklady, pričom ich vznik ani výšku nemôže reálne ovplyvniť“. Inými slovami, išlo o zmluvu, ktorou šéfovia ministerstva vybraným firmám podarovali eurofondovú bonanzu.

November 2009: Protest proti nástenkovému tendru pred budovou Najvyššieho súdu mal názov „Fľaškový pochod“ . Zdroj: SITA / Tomáš Benedikovič

Firmy blízke Slotovi

Ministerstvo výstavby v roku 2008 veľmi vehementne obhajoval predseda Slovenskej národnej strany (SNS). Ján Slota obhajoval svojich ľudí na ministerstve, predovšetkým Mariána Janušeka a Igora Štefanova, s totálnym politickým nasadením.