Slobodu vedcom

Predstava, že slovenskí akademici sú ľudia, pre ktorých je Slovenská akadémia vied akýmsi chráneným pracoviskom a ktorí by v reálnom svete neobstáli, je škodlivý stereotyp. V SAV hlavne v posledných rokoch vyrástli svetové nápady. Určite máte v rodine diabetika, ktorý potrebuje pravidelne inzulín. Čo by asi dal za to, ak by mohol vymeniť striekačku za umelý orgán, ktorý mu inzulín bude opäť vyrábať? Bez potreby pravidelnej návštevy lekára, skladovania inzulínu a ostatných diabetických obmedzení. Slovenskí vedci prišli na to, ako takýto orgán obaliť, aby ho telo pri transplantácii neodmietalo. A sú pripravení ho ponúknuť celému svetu. Prekážkou nie je prílišná skromnosť ani nič podobné, sú si vedomí, že sú svetoví a dokázali by zásadne zmeniť kvalitu života takmer pol miliarde cukrovkárov na planéte.

Lenže kým je akadémia štátnou inštitúciou, má mimoriadne zviazané ruky v tom, ako vôbec technológiu dostať do sveta. Veď si len predstavte, že keď chcete svoj skvelý nový prístup predať, treba ho najskôr formálne vyhlásiť za nepotrebný (áno, naozaj, nech to znie akokoľvek paradoxne). Potom ho musí akadémia prednostne ponúknuť štátnemu a verejnému sektoru. A až ak ho žiadna verejná inštitúcia nechce, môže ho skúsiť predávať. A ak sa to všetko aj podarí, stále za to úspešný vedec dostane rovnaký tabuľkový plat, ako by celý ten čas sedel na pohodlnej stoličke niekde na ministerstve.