Ako sa zmenila advokácia od čias, keď ste ju začali robiť?
V niektorých veciach dramaticky, v iných takmer vôbec. V časoch mojich začiatkov v deväťdesiatych rokoch bol veľký dôraz na zodpovednosť a kreativitu advokáta jednotlivca a na osobnú dôveru v neho. A to aj pre veľkých medzinárodných klientov. Oblasťou, kde sa veľmi málo zmenilo, je spôsob rozhodovania súdov v sporovej agende. Vtedy, ako aj teraz závisela kvalita rozhodovania od individuálnej zodpovednosti a kvalifikovanosti sudcu, pričom deformácií súdneho systému, ktoré negatívne ovplyvňujú samotnú prácu sudcov, je dnes možno viac, ako bolo vtedy.
Čo bolo najvzrušujúcejšie na zakladaní kancelárie?
Sledovať každodenný rast kancelárie a vývoj po špirále nahor, ale aj rozrastanie sa počtu veľmi zaujímavých káuz a klientov, počtu zamestnancov, veľkosti kancelárskych priestorov a úspešne zavŕšených projektov. V tých časoch sme množstvo projektov celonárodného významu robili aj pre dobro veci, pretože sme vedeli, že pretvárame slovenskú ekonomiku. Takými projektmi boli určite vtedajšie železiarne VSŽ, hlinikáreň v Žiari nad Hronom či Slovnaft. S dvadsaťročným odstupom vidíme aj výsledky týchto projektov, a to v dobrom aj v zlom. V tomto zmysle bola naša profesia veľmi napĺňajúca. Mojím hlavným dôvodom však bolo mať to, čomu sa hovorí slobodné povolanie. A v tom ma naša profesia v tom čase nesklamala. Dnes je to už inak. Myslím si, že do veľkej miery sa sloboda z advokátskej profesie vytratila v prospech riadiacich systémov a automatizovaných procesov vyvolaných neustálym tlakom prostredia na zníženie cien služieb advokátskej práce. Do veľkej miery tento tlak spôsobil manufakturizáciu právnickej práce, čo je rozhodne na úkor slobodnosti nášho povolania.
„S obavou sledujem vytláčanie dôvery zo vzťahu klient-advokát, “ E.Csekes.
Advokácia už zrejme nie je individuálna disciplína, ale tímová práva. Ako sa formuje vo vašej práci líderstvo?
Právne problémy nášho okruhu klientov sú čoraz komplexnejšie a vyžadujú si špecializáciu, ktorú jeden advokát, akokoľvek dobrý a múdry, poskytnúť v každej oblasti nevie. Táto zužujúca sa špecializácia ešte viac zvyšuje potrebu líderstva. Ľudské zdroje so všeobecným nadhľadom a prehľadom v komplexnosti veci, so schopnosťou vidieť niekoľko krokov dopredu a spracovať správnym spôsobom obrovské množstvo informácií, majú veľmi vysokú hodnotu pre nás zamestnávateľov, ako aj pre klientov. Líder musí mať ešte niečo navyše – ľudský rozmer, empatiu a cit pre realitu a komunikáciu. Ak niekto tieto schopnosti má, tak každodenná práca ich z neho určite vyplaví a potom je to už len otázka ďalšej tvrdej práce a sebazdokonaľovania sa pri ďalších príležitostiach.
Čo od vás očakávajú klienti? Čo sa deje, keď pre klienta nemáte dobré správy?
Klienti dnes očakávajú kvalitnú prácu za čo najmenej peňazí a podľa možnosti na počkanie, alebo ak nie, tak aspoň ihneď. Odhliadnuc od tohto malého zjednodušenia od nás čakajú, že nám zveria svoj problém a už sa oň viac nemusia starať. My im ho prinesieme vyriešený. My však musíme brať veľmi zodpovedne na zreteľ naše vnútorné aj vonkajšie obmedzenia, a pokiaľ nám tie diktujú, nekompromisne musíme povedať aj zlé správy. Čím skôr, tým lepšie. Väčšina múdrych klientov to chápe a dokonca aj oceňuje, najmä keď dostanú negatívnu diagnózu čo najrýchlejšie, aby mohli hľadať náhradné riešenia.
Nakoľko je silný prvok dôvery medzi klientom a kanceláriou?
Prvok dôvery by mal byť stále kľúčový – dôvera nie je ničím nahraditeľná. Preto s obavou sledujem trend vytláčania dôvery zo vzťahu klient – advokát v čoraz väčšej miere, keď ju často nahrádza požiadavka na nižšiu odmenu advokáta alebo sa ju snažia nahradiť výberovým konaním či nebodaj verejným obstarávaním. To všetko prispieva k technokratizácii alebo mnou nazvanej manufakturizácii advokátskeho povolania. Ale berie nás to dopredu s takou silou vývoja, že sa to zrejme nedá zastaviť.
Ako v kancelárii organizujete špecializáciu?
Myslím, že spolu s doktorom Ružičkom (spoluzakladateľ advokátskej kancelárie Ružička Csekes) máme dobrý cit na to, kto sa na čo hodí, a tento svoj talent využívame na riadenie špecializácie. Vyznávam filozofiu, že človeku treba dať priestor v oblasti, v ktorej sa osobne cíti komfortne, lebo tam bude dobrovoľne napredovať. Mala som napríklad dlhé roky spolupracovníčku, ktorá sa v časoch našich začiatkov bála prijať miesto sekretárky a, ako som jej postupne dávala viac a viac priestoru podľa môjho citu, tak sa z nej rokmi stala úžasná riaditeľka kancelárie. Neskôr vyštudovala vysokú školu a dnes má vlastné podnikanie. Určite sa nedá administratívne nariaďovať niekomu určitý druh špecializácie, ale na druhej strane musíme tento proces pri našom rozmere kancelárie aj usmerňovať.
