Slnko a vietor Slovensku nestačia. Jeho energetická sebestačnosť bez jadra nie je možná

Nemá zmysel vytvárať si klamlivé ilúzie. Napríklad že Slovensko by niekedy mohlo nahradiť jadro. Alebo že obnoviteľné zdroje môžu hrať v jeho energetickom mixe prím. Nemôžu. Dôvody sú technické aj ekonomické. 

Existujúci energetický mix Slovenska má svoje príčiny. Krajina oplýva iba nepatrnými prírodnými zdrojmi, a preto bola dekády odkázaná na dovoz ruských palív. A to do takej miery, že sa stala najzávislejšou európskou krajinou, čo sa týka ruského zemného plynu a ropy. Ak sa zoberie do úvahy aj jadrové palivo, Slovensko je od Ruska energeticky závislé takmer absolútne. 

Transformácia závislosti od ruských zdrojov nebude rýchla ani jednoduchá. Ako vnútrozemská krajina budeme mať pre nedostatok prepravnej infraštruktúry ešte roky obmedzený prístup k alternatívnym zdrojom fosílnych palív. Navyše s ambíciou bezemisnej Európy je otázne, či vôbec má zmysel do nových rúr investovať. Pravdepodobne jedine vtedy, ak budú schopné prenášať aj vodík, čo nebude lacné. A potom treba už len veriť, že vodík sa stane energonosičom budúcnosti. 

Horšie je, že kým Slovensko doteraz zarábalo na preprave fosílnych palív stovky miliónov eur ročne, teraz o tieto prostriedky príde. A nielen to. Samo bude musieť platiť okolitým krajinám za prepravu nemalé zdroje. Ukazuje to aj príklad Chorvátska, ktoré od Slovnaftu požaduje šesťnásobne vyššie poplatky za prepravu ropy, čo bude Slovákov stáť desiatky miliónov eur ročne navyše. Jedinou rýchlou alternatívou by mohlo byť budovanie veterných a solárnych elektrární. Ale nie je. 

Fúka menej, ako by mohlo

Hoci solárna energia má na Slovensku relatívne dlhú tradíciu, prvé veterné farmy sa začínajú budovať len teraz. Napriek veľkému technologickému pokroku sú takéto projekty stále závislé od dotácií či vysokých výkupných cien energií. Dôvod je jednoduchý: Slovensko nemá vhodné podmienky na umiestnenie solárnych a veterných elektrární. 

Globálny veterný atlas zobrazuje mapu sveta s oblasťami, kde najviac fúka. Ide najmä o prímorské oblasti, kde existujú veľké rozdiely medzi teplotou vody a pevniny. Ideálne podmienky na výrobu veternej energie, dokonca aj z globálneho hľadiska, má severná Európa. Aj preto je v Európe podiel vetra na výrobe elektriny viac ako trinásť percent, čo je dvojnásobok svetového podielu. Napríklad v roku 2021 vietor predstavoval 37-percentný podiel na výrobe elektriny v Írsku, 23-percentný v Nemecku, 21-percentný v Spojenom kráľovstve či 17-percentný vo Švédsku. 

So vzdialenosťou od mora a znižovaním teplotných rozdielov veternosť klesá. Na rozdiel od Poľska, Nemecka, Beneluxu či Pobaltia na Slovensku ustáva. Ako-tak sa prejavuje v západnej časti krajiny. Paradoxne, len kúsok odtiaľ v severovýchodnom Rakúsku fúka veľmi slušne, čo je dôvod, prečo je Burgenland posiaty veternými turbínami. Napriek tomu Rakúsko produkuje z vetra stále menej ako desatinu svojej elektriny. 

„Potenciál veternej energie na Slovensku sa odhaduje na 600 GWh/r, čo je v porovnaní s potenciálom ostatných obnoviteľných zdrojov energie, ako je biomasa alebo voda, veľmi nízke. U nás sa nachádza málo skutočne vhodných lokalít na výstavbu veterných elektrární, kde priemerná ročná rýchlosť vetra dosahuje aspoň päť metrov za sekundu,“ píše Vladimír Vagaský zo Slovenskej agentúry životného prostredia na Enviroportáli. Zdá sa, že rentabilita výroby veternej energie na Slovensku je nízka a v budúcom energetickom mixe krajiny bude hrať limitovanú rolu. 

Na juh od Karpát a Álp je situácia rovnako zlá. Taliansko, Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko či Grécko majú nevhodné podmienky na produkciu elektriny z vetra. Aj preto z neho Taliansko vyrába iba sedem percent energie a Grécko menej ako desať percent napriek tomu, že v niektorých prímorských oblastiach je situácia omnoho lepšia. Masívna podpora vetra Bruselom nehrá pre všetky európske krajiny rovnako. 

Svieti menej, ako by malo

Krajiny južnej Európy však majú inú výhodu – veľký fotovoltický potenciál. Ten dokumentuje globálny solárny atlas, ktorý zosumarizoval praktický potenciál využitia slnečnej energie v 150 krajinách sveta. Kým južná Európa má v tomto smere relatívne dobrú pozíciu, severná Európa je na tom najhoršie aj v globálnom meradle. Úplne najhorší potenciál využitia slnečnej energie má Írsko, Spojené kráľovstvo, Škandinávia, ale aj Poľsko, Česko, Slovensko, Rakúsko a paradoxne aj veľký podporovateľ solárnej energie – Nemecko. Všetky uvedené štáty patria v parametri praktického využitia fotovoltického potenciálu do najhoršej tridsiatky spomedzi všetkých krajín sveta. 

To však neznamená, že sa využiť nedá. Otázkou je len rentabilita výroby kilowatthodiny energie zo slnka. Tie najefektívnejšie solárne projekty v Saudskej Arábii dokážu vygenerovať kilowatthodinu za jeden cent. Priemerná svetová cena je na úrovni piatich centov. V prípade Japonska, ktoré má podobné solárne podmienky ako Slovensko, cena smeruje k deviatim centom. Na takejto úrovni je porovnateľná s výrobou energie z jadra, ktoré však poskytuje stabilný energetický výkon. 

Dopyt po stabilnej energii