Slavomír Lalík: Za dva roky som v triede zažil šikanovanie aj pokus o samovraždu

Účastníci programu pôsobia zväčša v školách, ktoré navštevujú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, z osád, v sociálnej izolácii. Vy ste sa rozhodli učiť v Malackách a Bratislave. Prečo?

Ak sa vám zdá, že vo väčších mestách alebo na ekonomicky lepšie prosperujúcom západnom Slovensku je každá škola bez problémov, tak na to zabudnite. Za dva roky svojho pôsobenia na mieste učiteľa základnej školy som sa stretol s viacerými prípadmi šikanovania, sebapoškodzovania žiakov, so sexuálnym zneužívaním či s pokusmi o samovraždu.

Aj školy v Bratislave a okolí navštevujú deti z detských domovov, deti, o ktoré nemajú rodičia záujem, prípadne majú toľko práce, že na ne nemajú čas. Áno, zrejme je tu viac žiakov, ktorí nepoznajú materiálny nedostatok, no čelia iným problémom. Takmer každé dieťa má za sebou silný príbeh, ktorý treba riešiť.

Čo máte na mysli?

Pokiaľ ide o menej závažné prípady, videl som veľa žiakov, ktorých rodičia tlačili do kariéry a odmietali pripustiť, že ich dieťa nemusí kvôli kvalitnému životu chodiť na vysokú školu alebo získať povolanie, ktoré mu vybrali.

Aký rozšírený je tento prístup?

Nevzťahuje