Zákazník pri vymáhaní záručných nárokov po kúpe bytu nemá veľkú oporu ani v inštitúciách na ochranu spotrebiteľov. Slovenská obchodná inšpekcia nemá takéto prípady v kompetencii, keďže nejde o klasický obchodný tovar, ale zmluvný vzťah zväčša na základe Občianskeho zákonníka. Ani Slovenská stavebná inšpekcia sa k vymáhaniu záruk za byty nehlási. „Naša úloha je dozerať na dodržiavanie stavebného zákona, stavebného povolenia, termínov,“ vysvetľuje riaditeľ Rudolf Kovačka. Podľa neho ide o zmluvný vzťah, pri ktorom možno plnenie podmienok vynucovať iba prostredníctvom súdu.
V prípade, že jedna strana zmluvy o výstavbe bytu už neexistuje alebo je v konkurze, je domáhanie sa opravy zatekajúcej strechy alebo fučiaceho okna v zmluvnej lehote veľmi iluzórne. Neostáva iba hľadať v Obchodnom registri, či jej záväzky niekto neprevzal. Ak nie, treba sa so zárukou rozlúčiť. Aj pri funkčných firmách však úspech v reklamáciách do veľkej miery závisí od kvality zmluvy. Malo by v nej byť napríklad presne určené, v akom čase má dodávateľ bytu zareagovať na reklamáciu a uznať ju, v akej lehote ju musí odstrániť a čo sa stane, ak ju neuzná alebo neodstráni. Často je napríklad kľúčová klauzula, že ak dodávateľ v určenej lehote chybu neodstráni, klient môže opravu objednať u inej firmy a dodávateľ musí výdavky preplatiť. Samozrejmosťou je posielať reklamácie fyzicky doporučenou poštou, osobné či telefonické dohody a e-maily bývajú neúčinné.
