Vlaňajšie letné prázdniny som trávil podľa odporúčania českej vlády. Namiesto do Toskánska sme išli na Králický Sněžník, tretiu najvyššiu horu v Česku.
Je to bohom zabudnuté pohorie na pomedzí severnej Moravy a Čiech, plné krásnych hlbokých lesov a zvláštnej melanchólie spolovice vyľudneného pohraničia, kde sa predtým hovorilo hlavne po nemecky. Ak poznáte českú komédiu Díra u Hanušovic, tak takto to tam naozaj dodnes vyzerá. Turistika tam dorazila len zľahka v podobe pár vlekov.
Na druhej strane Sněžníka, v poľskom Kladsku, kde sa pre zmenu do konca druhej svetovej vojny bárskde hovorilo zase po česky, je z tohto pohľadu iný svet. Nové supermoderné lanovky, široké zjazdovky, nové lyžiarske strediská. Lyžovanie sa stalo v Poľsku zlatou baňou, a to napriek tomu, že hôr vhodných na lyžovanie Poliaci veľa nemajú. Preto chodili a chodia aj na južnú stranu Krkonôš alebo Vysokých Tatier.
Denník Stredoeurópana: Sputnik V môže byť pre Maďarov nový Világos
Ale podnikateľský duch Poliaci v sebe nezaprú, a tak nové vleky a zjazdovky rastú ako huby po daždi. A o lyžiarov nemajú núdzu. Zatiaľ čo my v Česku sme tento rok počítali dni, keď sa dalo ísť na svahy, len na prstoch jednej ruky a ani na Slovensku to nebolo iné, v Poľsku sa túto zimu lyžovalo ostošesť.
Moji poľskí kamaráti a známi „postovali“ kvantá fotiek nielen zo zjazdoviek a z lanoviek, ale aj z horských stredísk kypiacich životom. Keď som videl tie stánky s obrovskými panvicami plnými pečených zemiakov, hneď sa mi zbiehali sliny. Na rúška a respirátory sa Poliaci príliš nehrali a dlhé rady na vleky vyzerali ako obvykle.
V podivnom nelegálnom režime, políciou a úradmi však tak nejako tolerovanom, fungovali hocikde aj diskotéky, bary a nočné kluby. Poľské počty nakazených aj obsadenosť covidových lôžok boli ostatne len slabým odvarom katastrofálneho stavu v Česku a na Slovensku. A tak pre radosť lyžiarov všetkých vekových kategórií sa na horách odohrávali aj zimné týždenné prázdniny, ktoré sa, ktovie prečo, volajú jarné.
Svahy zívajú prázdnotou. Lyžiarske strediská sú na kolenách
Lenže keď sa mesiac s mesiacom stretli, všetko je inak. Počet nakazených prudko stúpol, chatrné poľské zdravotníctvo je na hrane kapacít. Tie sa zaplnili oveľa rýchlejšie, než sa stihol roztopiť sneh na horách. Krajina ohlásila celoštátny lockdown a tvrdo utiahla skrutky. Poľskí lyžiari dolyžovali, lanovky a vleky sa zastavili, hotely a penzióny osireli.
Za dva mesiace lyžovania a ďalších uvoľnení z tohtoročnej zimy platí Poľsko novou, drsnou vlnou nákazy. Počty úmrtí opäť presahujú štyri stovky denne. A bude zrejme ešte horšie. Veľmi draho zaplatená lyžovačka.
