Posledné prípady obvinení vysokopostavených doktorov či nešťastné vyjadrenia všeobecného lekára Petra Liptáka o prijímaní peňazí od pacientov u časti obecenstva vyvolali pohoršenie. A iní sa čudovali, prečo je to zrazu taká téma, keď „všetci vieme, ako to chodí“. No zrejme len málokto sa zamyslel nad tým, čo je skutočne zhnité v štáte slovenskom.

Úplatky v zdravotníckych zariadeniach, aj keď sú neospravedlniteľné, sú dôsledkom vážnych systémových problémov, na ktoré doteraz nenašla riešenie žiadna vláda ani parlament. Alebo nechceli nájsť, ak vezmeme do úvahy, kde všade má štát svojich nominantov. Ide najmä o nekonečné a opakované zadlžovanie nemocníc, ktoré môže súvisieť aj so stále absentujúcim systémom spravodlivého odmeňovania zdravotníckych výkonov, tzv. DRG. Rovnako tak ide aj o obsadzovanie postov odborníkmi, ktorí majú často nielen obmedzenú dobu životnosti na jeden volebný cyklus, ale aj malú motiváciu bojovať s veternými mlynmi. A najmä ide o rozsiahlu neefektívnosť v zdravotníctve sprevádzanú masívnou korupciou. Vo veľkom.

Niet sa potom čo čudovať, že slovenské zdravotníctvo vyzerá ako za čias komunizmu, keď boli ľudia naučení zavďačovať sa na úradoch či u lekárov drobnými darmi. Ako vyplýva z aktuálneho prieskumu Transparency International Slovensko, aj dnes väčšinou so „všimným“ prichádzajú do ambulancií samotní pacienti. Dúfajú, že si tak zabezpečia aspoň takú starostlivosť, na akú majú nárok. Veď kto by už chcel, aby sa o neho starali domotivované a zle platené zdravotné sestry, ktoré sa doteraz nedočkali svojho zákona o mzdovom odmeňovaní? Kto by chcel dlho čakať na operáciu, pretože nemocnica nemá dostatok personálu či prístrojového vybavenia na naplnenie dopytu, keď mu alebo jeho blízkym možno ide o život?

Debata o korupcii v zdravotníctve by sa nemala končiť pri úplatných doktoroch, ale mala by sa tam začínať. Napriek tomu, že zdravie je najcitlivejšia téma, kompetentní sa jej vyhýbajú už 25 rokov. Namiesto hľadania spôsobov, ako trvalo zlepšiť a zefektívniť zdravotnícky systém, politici plytvajú energiou spormi so súkromnými zdravotnými poisťovňami. Zavádzajú populistické zmeny, ktorými zbierajú politické body, no neriešia podstatu problému. A na kľúčové pozície v rezorte si dosadzujú ľudí, ktorí robia zo zdravia biznis, no výhodný len pre nich samých a ich kamarátov. Výsledkom je zadlžovanie ďalších vlád a zmätený pacient, ktorý už ani nevie, za čo si má u lekára platiť, a tak radšej platí za všetko. Aj neoficiálne.

Nemôžeme čakať od pacientov, že zmenia svoje správanie, ak sa nezmení systém a postoj politikov. Každá politická strana, či je ľavicová alebo pravicová, by mala preukázať voličom, že jej nezáleží iba na vlastných „kamarátšaftoch“, ale hlavne na fungujúcom systéme. Práve preto si ich občania najímajú. Aby efektívne riadili túto krajinu. Nie preto, aby im krátkozrakým rušením poplatkov zakrývali oči.