Skultúrniť a spríjemniť verejný priestor sa dá aj nazeleno

Mestá, obce, ale aj štát v 90. rokoch minulého storočia verejný priestor zanedbávali. Prípadne sa časť z neho sprivatizovala, súkromníci si ho ohradili, a čo bolo za rampou a plotom, ich už nezaujímalo. Potom sa stávalo, že k milionárskej štvrti viedla rozbitá cesta štvrtej kategórie. Zbohatlíkov to netrápilo. Kultivovanejšiu návštevu v ich vilách, napríklad zo zahraničia, to prekvapilo. Zrejme si povedali – čo už, divoký východ.

Časy sa našťastie menia a s nimi aj prístup samospráv, štátu a developerov k verejnému priestoru. Mestá a obce investujú do svojich námestí, ulíc a parkov viac. Pomôžu eurofondy aj lokálne nadšenie. Developeri už nechcú mať svoje projekty ohradené vysokým plotom. Otvárajú ich verejnosti. Hoci nie všetci a nie úplne dobrovoľne. Tlačia ich do toho aj mestá a dopyt ľudí po kultivovaných verejných priestoroch. Mladým mamičkám sa už nechce kočíkovať v betónovej džungli, ale na ulici so stromami, s kaviarňami a detským ihriskom.

Aj epidémia koronavírusu a s ňou spojená karanténa zvýraznili túžbu ľudí tráviť čas na verejných priestoroch. Aby sa tam človek cítil príjemne, mali by byť zelenšie, multifunkčné a určite nie pokryté betónom.