Jedným z najjasnejších príkladov nezmyselnosti pravidiel v aktuálnom zákone o odpadoch je zavedenie povinnosti výrobcov prenosných batérií a akumulátorov platiť do fondu poplatok za každý kilogram uvedený na trh. Túto povinnosť vpašoval do zákona ešte „Slotov“ rezort v roku 2009. Poplatky nie sú vôbec nízke. V prípade tzv. malých bateriek je to 6,31 € za každý kilogram. Vláda tým v podstate vytvorila novú daň. Jej plateniu by sa výrobcovia mohli vyhnúť len vtedy, ak by vyzbierali a zhodnotili prenosné batérie presne v takom objeme, aký uviedli na trh. To je však technicky nemožné, čo si predkladatelia novely museli dobre uvedomovať. A výrobcovia musia platiť. Zabezpečiť zhodnotenie podielu batérií uvedených na trh však paradoxne nemusia.
Vláda systematicky bráni podnikateľom založiť si vlastné systémy na zhodnocovanie odpadov, ktoré z ich výrobkov vznikajú, čím predražuje spotrebiteľské ceny výrobkov. Tento problém sa týka nielen „baterkárov“, ale aj trhu s ďalšími komoditami, ktoré sú organizované cez fond (napr. vozidlá a pneumatiky).
