Väčšina klientov cyperských bánk určite nikdy nepočula o Mervynovi Kingovi, guvernérovi Bank of England. No pod jeho bonmot o tom, že nie je rozumné začať run na banku, ale je veľmi racionálne sa ho zúčastniť, ak sa už raz začal, by sa podpísali. Je nepochopiteľné, ako európski politici zariskovali s dôverou ľudí, ktorým tvrdia, že ich vklady do 100-tisíc eur sú naprieč EÚ chránené v plnej výške. A potom prídu s požiadavkou, aby vkladatelia v cyperských bankách zaplatili daň. Tu už nejde len o stratu dôvery, ale aj rozumu.
Významná časť týchto vkladateľov má síce ruské pasy a kontá, ktoré nejaká cyperská daň príliš nepoznačí. No veľká časť sporiteľov nemá podporu Putina a jej hnev sa môže rozšíriť do ďalších krajín. Ak aj Nemci, Holanďania a ďalší počítali s tým, že verejná mienka si z tohto kroku zoberie hlavne „zdaňme tých zbohatlíckych Rusov“, prerátali sa. Ich signál si ľudia vysvetlili jasne: nedá sa nám veriť. Zmeníme pravidlá, keď sa to bude hodiť.
Nasledovali chabé výhovorky, ako to kto vlastne myslel. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble odkazoval, že jeho domovská krajina určite nenástojila na tom, aby daň pocítili aj menší sporitelia. Podobné signály vyslala i ECB. Podľa člena jej rady Jörga Asmussena je na Cypre, aká bude štruktúra dane, ak priniesie požadovanú sumu.
Ak aj nakoniec politici podľahnú tlaku a požiadavky na Cyprus zmiernia, stále ostane zápach nebezpečného precedensu. Možno by nabudúce mali pozornejšie počúvať, keď hovorí King.
