Skončíme ako Japonci

Matematik Juraj Zeman mal 41 rokov, keď sa nechal ľuďmi z Univerzity v Pittsburghu nahovoriť, aby si v USA doplnil vzdelanie o ekonómiu. Z postaršieho študenta z východnej Európy sa za Atlantikom stal spoluautor učebnice Matematická analýza pre ekonomickú teóriu a ekonometriu. Vyšla v čase, keď sa finančná kríza dostala z USA do Európy. Matematické modely sa nemýlili, no predpoklady, z ktorých vychádzali, boli uletené, hovorí J. Zeman.

Bolelo to, vrátiť sa v dospelom veku k učeniu, navyše v cudzej krajine?

Nikdy som neštudoval tak tvrdo ako tam. Domáce úlohy sme mali každý deň. Ale páčilo sa mi to, bolo to zmysluplné. Hoci som vtedy ani poriadne netušil, čo to vlastne ekonómia je.

Ako ste tento hendikep vyriešili?

Musel som sa pýtať. Za tie dva roky sa na mňa niečo nalepilo. A proces štúdia u mňa prebieha doteraz.

Jedným z vašich školiteľov bol aj neskorší držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Finn E. Kydland. Ako sa s ním pracovalo?

Trochu som sa obával, ale bol to veľmi príjemný pán. Ľudia, ktorí niečo vedia, sa nemusia za nič skrývať. Sú kamarátski. Tykali sme si, chodili sme spolu na pivo.

Ako ste sa dostali k písaniu učebnice?

Môj druhý školiteľ, Dean Corbae, bol ekonóm. Matematiku veľmi neovládal, ale veľmi ju obdivoval. Matematika je v americkej ekonómii veľmi v móde. Keď zistil, že jej rozumiem, napadlo mu, že by nebolo zlé napísať učebnicu matematiky pre ekonómov. Samozrejme, už vtedy ich bolo mnoho. Jednu napísal aj Robert Lucas (nositeľ Nobelovej ceny za rok 1995). My sme chceli napísať učebnicu, kde by sa nepísalo len o tom, kde aký integrál použiť, ale aj prečo. Chceli sme ísť hlbšie do riešení úloh. Mal som hlavne šťastie, že som stretol takého ambiciózneho človeka. Matematikov ako ja je aj na Slovensku veľa.

Učebnicu ste dopísali v roku 2007, vyšla o dva roky neskôr, keď už finančná kríza „preplávala“ aj do Európy. Keby ste ju písali dnes, menili by ste v nej niečo?

Nie. To, čoho autorom som v učebnici ja – matematickej časti, nemá s krízou nič spoločné. Povedal by som, že jedným z faktorov krízy boli zložité aparáty finančnej matematiky, ktoré sa používajú v ekonómii, vysoká viera v modely. Komerčné banky používali komplikované modely, z ktorých pri jednotlivých finančných produktoch vychádzali krásne výsledky. Problém bol, že modely sa kalibrovali z minulých dát. A pretože v tých sa nevyskytol žiaden šok, neprejavilo sa to v modeloch.