Deti zo sociálne slabších rodín systém nepochová, ale vďaka školám sa dostávajú na úroveň svojich rovesníkov z intelektuálne podnetného prostredia.
Pred niekoľkými týždňami prekvapila odborníkov správa o chystanej fínskej reforme, ktorá má okrem iného priniesť revolúciu v písaní. Krajina zvažuje, že vypustí z povinných predmetov rukopis a nahradí ho písaním na klávesnici počítača. Správu o tom priniesol fínsky denník Savon Sanomat. „Plynulé písanie na klávesnici je dôležitá kompetencia nášho národa,“ citoval článok, ktorý prevzali viaceré slovenské weby zamerané na IT technológie, Minnu Harmanenovú z Fínskej národnej rady pre vzdelávanie v Helsinkách.
Zdanlivo prirodzená vec v digitálnom veku je revolúciou v kultúre písania. Prváčikovia všade v Európe začínajú svoje školské pôsobenie kreslením čiar a drilovaním písaných písmen. Písanie ako predmet je jedným z najdôležitejších, dôraz sa kladie na krasopis a úpravu. Dospelí pritom rukopis v súčasnosti používajú maximálne pri podpisoch zmluvy.
Fínska reforma je zatiaľ v rovine úvah, definitívne rozhodnutie nepadlo. Na konzervatívnom Slovensku vyvolali informácie o zmene skôr negatívne reakcie. Školskí psychológovia upozorňujú na to, že rozvoj jemnej motoriky je dôležitý pre mozog žiaka. Otázka je, či sa nedá trénovať napríklad aj zábavnejším kreslením.
Ako Slovensko (ne)reformuje
Keď vlani TREND robil rozhovor s fínskou ministerkou školstva Kristou Kiuru, opisovala, ako Fíni každý rok menia kurikulum, aby vyhovovalo požiadavkám modernej doby. „Veľkou výzvou je digitalizácia,“ uviedla. Skutočnosť, že deti trávia veľa času pri počítačoch, vnímajú experti na Slovensku aj vo Fínsku. Kým u nás vedú debaty, aké je to nezdravé, vo Fínsku sa tento záujem snažia využiť v rámci vzdelávania.
Bez ohľadu na to, ako fínsky „experiment“ s písaním dopadne, u nás by v súčasnosti ani nedostal šancu. Slovenský vzdelávací systém je konzervatívny a málokedy prepúšťa radikálnejšie zmeny. Stačí si spomenúť na reformu, o ktorú sa pokúsila prvá vláda Roberta Fica. Jej cieľom bolo odbúrať extrémne preťaženie slovenských žiakov a vyškrtať z učiva tretinu látky, aby sa neučili zbytočné fakty.
Skutočnosť, že sa reforma nevydarila, potvrdzuje prieskum Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského na vzorke 1 263 detí zo základných škôl a 1 297 stredoškolákov. V oboch prípadoch okolo 40 percent respondentov konštatovalo, že učenia je príliš veľa. „Naše údaje ukazujú, že najvážnejšia je informačná záťaž žiakov – učia sa veľa látky, používajú veľa nových pojmov, často neusporiadaných do systému, a nie je dostatok času na upevnenie podstatných informácií,“ opisuje pre TREND profesor Miron Zelina z univerzity.
Reformné snahy nemali veľký ohlas, ani pokiaľ ide o školské prostredie. „Nezanedbateľná je emocionálna záťaž vyplývajúca z nehumánneho prístupu učiteľa – direktivita, sarkazmus, časté testy a písomky, ale aj zo zlej atmosféry v triede,“ dodáva M. Zelina. Medzi časté javy patrí šikana, segregácia a konflikty. Triedu ako zlý kolektív hodnotí 22 percent žiakov základných škôl a 28 percent stredoškolákov.
Slovenská škola nebaví
Do slovenských škôl štát nakúpil už toľko počítačovej techniky, že by mohli tabletmi tapetovať steny. Ich praktické využitie však rodičia nepociťujú. V taškách školáci každý deň nosia kilogramy učebníc a iných školských pomôcok. Nejde o to, že by ich učitelia nevedeli použiť. Kreatívnych pedagógov je dosť, veď vďaka nim si slovenské školy držia akú-takú úroveň. Sú však zviazaní tesnými predpismi, ktoré ministerstvo školstva neuvoľňuje. Naopak, v nasledujúcom období v zákonoch ešte viac sprísni pravidlá, ktorými sa musia riadiť.
V tejto súvislosti je zaujímavá štatistika z výskumu profesora M. Zelinu, podľa ktorej učenie nebaví 38 percent žiakov základných škôl a 42,5 percenta študentov stredných. Je na čase sa zamyslieť, či príliš konzervatívne prostredie v slovenskom školstve nie je na škodu budúcich generácií. Rok 2015 sotva v tomto trende prinesie zmenu.
2015
Čakať zmenu v systéme školstva na Slovensku je nereálne
Článok vyšiel v týždenníku TREND pod pôvodným nadpisom Počítače namiesto písania
