Školský systém treba zbúrať. A postaviť nový

V slovenských školách je učenie založené na memorovaní. Ako reaguje na bifľovanie ľudský mozog?

Jeden z rečníkov na konferencii TRENDU o školstve ukázal dva obrázky. Prvý bol zo 16. storočia, boli na ňom žiaci a pozerali sa na učiteľa. Na druhej fotografii bola takzvaná moderná škola zo súčasnosti, kde sedeli žiaci a rovnako sa pozerali na učiteľa. Akurát mali pred sebou tablety a učiteľ mal vedľa seba počítač. Tradícia má zrejme silný vplyv. V súčasnosti však máme jednu výhodu, posledných desať rokov presne vieme, ako sa učí mozog. Poznáme anatomické podklady a poznáme, ako dochádza k prepojeniam jednotlivých neurónov.

Ako?

Doslova tým, že medzi sebou vytvoria štruktúrovanú cestičku na základe opakovaných skúseností. Tie cestičky sa potom spoja do pavučín, ktoré nazývame engram. Reprezentuje pamäť alebo skúsenosť. Vy si pamätáte tvár vašej matky a ja by som vedel nájsť jednu alebo dve bunky vo vašom mozgu, ktoré s obrazom súvisia. A ak by som engram odstránil, už by ste nevedeli, ako mama vyzerá. A nedali by ste ten obraz dohromady v žiadnych iných súvislostiach.

Je možné, aby sa takáto „cestička“ vytvorila učením naspamäť?

Pavučina je širšia a bohatšia vďaka zážitkom. A dotýka sa iných pavučín, čo vysvetľuje, že ak idete po ulici a zacítite vôňu, spomeniete si, ako ste mali šesť rokov a išli ste s tetou do pekárne. Nespomenuli ste si na udalosť celých tridsať rokov. Je to preto, že práve sa okraj jednej pavučiny dotkol druhej a aktivoval ju celú. Schopnosť mozgu rozmýšľať, riešiť a integrovať priamo súvisí so širšou štruktúrou rôznych pavučín. To znamená, že mozog sa učí len cez proces porovnania. Ak nepoviem niečo, čo je pre mozog nové a informácia sa opakuje stále rovnako, tak mozog nič nezaregistruje a nevytvorí anatomické spojenia. Bifľovanie je teda úplne nanič. Lebo dupete stále po jednej a tej istej ceste v mozgovom poli. Je zbytočné, aby ste vedeli, kedy sa narodil Karol IV. Omnoho dôležitejšie je, aby ste poznali súvislosť, čo znamenal pre krajinu. To je práve hlavná chyba tradičného systému vzdelávania, kde jeden učí a druhý počúva.

Zdroj: Maňo Štrauch

Ako teda správne učiť?

Pavučiny sa rozširujú cez rôznorodosť ich používania. Neurochemicky sa posilňujú napríklad tak, ak sa o niečom učíte a potom o tej istej veci diskutujete. Pre mozog je novým impulzom, ak sa učí rovnakú vec stále v inom prostredí. A úplne najlepšia cesta k učeniu je, ak robíte chyby. Lebo omyly nútia mozog porovnávať.

Naivne si myslíme, že dieťa potrebuje presný návod, ale to je omyl

Lenže v tradičnej škole sú žiaci za chyby trestaní. Zhoršenou známkou.

Čo je veľmi zle. Lebo sú to práve tieto situácie, ktoré neuroanatomicky a neurobiologicky nútia rásť a prepájať trasy v mozgu. Ako neurofyziológ to môžem veľmi presne zmerať. Môžem vás dať do tunela s kontrastnou látkou a požiadať, aby ste robili určité kalkulácie. Ak vás porovnám s niekým, kto mal horšie vzdelanie, prípadne sa len bifľoval, nájdem obrovské rozdiely. Váš mozog sa rozsvieti ako vianočný stromček a jeho vôbec nie. Ten človek má potom nižšie IQ a keď sa dostane do stresu, nereaguje primerane a nevie riešiť problémy. Dnes už vieme, že úloha školy je vzdelávať a učiť nás, aby sme poznali svoj mozog. Najmä spôsob, ako sa učí.

Čiže najlepšia metóda je diskutovať so študentom, aby sám prišiel aj cez svoje omyly k novým poznatkom?

To nie je najlepšia, ale jediná cesta. Tie predchádzajúce skôr brzdili, ohlupovali ľudí. Fakty sú totiž na nič. Sú motorom. Ale potrebujete dobrého šoféra, aby ste vedeli auto riadiť. Navyše fakty si musíte stále opakovať, aby ste ich neurologicky udržali v pamäti. Ale načo, keď ich ľahko nájdete v počítači?

Zdroj: Maňo Štrauch

Prečo teda na Slovensku a zrejme aj v Českej republike ďalej učíme deti starými neefektívnymi spôsobmi a neberieme do úvahy moderné výskumy mozgu?

Každý národ má takú politiku, školstvo aj zdravotníctvo, aké si zaslúži. Tento systém zodpovedá stavu spoločnosti, či už sa bavíme o USA, Fínsku, Slovensku alebo Českej republike. Politika je o predstavách, marketingu, o lobovaní, málokedy o zdravom rozume. Práve dochádza k fragmentácii, na Slovensku nie je systém vzdelávania, skôr chaos založený na byrokracii. Chvalabohu, nová generácia rodičov to chápe a zakladajú súkromné školy. Model výučby je v nich úplne iný – učiteľ je kouč a partner, nie negatívna figúra. Iný je aj fyzický priestor tried, kde