Od augusta platí novela zákona PZP. Zistite, ako spory s poisťovňami vidí rešpektovaný právnik

Prvého augusta začne platiť novela zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP). O tom, čo prinesie a ktoré oblasti zákonodarcovia stále nevyriešili, hovorí pre TREND právny expert a bývalý šéf Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete.

Ako hodnotíte novelu zákona o povinnom zmluvnom poistení?

Posledná novela zákona o PZP mala za cieľ najmä transponovať úniovú motorovú smernicu z roku 2021. Novela síce rieši niektoré problémy, ktoré tu existovali viac ako 20 rokov, ale viaceré sporné otázky v zákone vyriešené neboli. Môžem napríklad spomenúť otázku priznávania úrokov z omeškania poškodeným v prípadoch, keď poisťovňa neuspokojila nárok poškodeného do troch mesiacov od jeho uplatnenia. Pokiaľ ide o pozitíva, v prospech poškodených boli zvýšené minimálne sumy poistného krytia alebo bolo zavedené právo poškodeného na náhradu v prípade krachu poisťovne. To, či schválená zmena spôsobu výpočtu výšky škody na motorovom vozidle bude pre poškodených pozitívom, ukáže až samotná prax poisťovní.

A z pohľadu poistených?

Pozitívum vidím v tom, že poisteným sa priznalo právo na refundáciu náhrady škody zaplatenej poškodenému od poisťovne. Doteraz taká úprava chýbala, pričom poistení sa často o túto sumu museli s poisťovňami súdiť. V praxi išlo najmä o prípady, keď sa poistený v rámci dohody o vine a treste s prokurátorom dohodol, že sám dobrovoľne odškodní poškodeného.

Legislatívne nedoriešená je aj nemajetková ujma, teda odškodnenie pozostalých po obetiach dopravných nehôd. V petícii ste žiadali nanovo definovať nároky. To sa nepodarilo, no v rámci rozporového konania ste dostali do zákona k škodám na zdraví aj takzvanú inú ujmu. Ste spokojní?

Zákonodarca pri poslednej novele zákona z nepochopiteľného dôvodu odmietol zo smernice prevziať definíciu pojmu „poškodený“. V smernici z roku 2021 sa jasne hovorí, že poškodeným je akákoľvek osoba, ktorá má právo na náhradu akejkoľvek škody alebo ujmy. Namiesto uvedenej definície bol zákon na viacerých miestach doplnený úpravou, ktorá priznáva poškodenému právo na náhradu škody vrátane inej ujmy. Za takú inú ujmu treba považovať i nemajetkovú ujmu sekundárnych obetí dopravnej nehody, ak pri nehode došlo k usmrteniu im blízkej osoby. To zodpovedá aj súčasným názorom súdnej praxe, ktorá už pred niekoľkými rokmi subsumovala pod pojem škoda na zdraví, ktorá je podľa zákona krytá z PZP, aj nárok pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy. O tom, že pozostalí majú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, by už dnes nemali vznikať žiadne pochybnosti.

Ako na to reagujú poisťovne?

Viaceré poisťovne už pred uvedenou zmenou zákona o PZP aktívne pristúpili k uzatváraniu dohôd s pozostalými o mimosúdnom vybavení ich nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Už dnes majú k dispozícii podrobné štatistiky o tom, v akej výške sa pohybujú náhrady priznané súdom v jednotlivých regiónoch Slovenska a aké priemerné výšky náhrad boli priznané jednotlivým kategóriám pozostalých. Výhoda mimosúdneho vybavenia uvedeného nároku je v prospech nielen poisťovní, ale aj poškodených, ktorí sa nemusia s poisťovňou súdiť a čakať na právoplatný rozsudok až niekoľko rokov. Sú však aj poisťovne, ktoré naďalej preferujú súdne konanie s vidinou oddialenia výplaty poistného plnenia.

Prečo?