Či je to naozaj tak, o tom by ma malo presvedčiť asi to najlepšie, čo sa momentálne dá pod daným typovým označením zohnať. To znamená najvýkonnejšie dvojlitrové TDI z ponuky spriahnuté s automatickou prevodovkou, pohonom 4 x 4 a vrcholnou úrovňou štandardnej výbavy Style. Inak povedané – vo výklade typového radu Kodiaq špičkový exponát.
Koľko ľudí, toľko chutí
Priznávam bez nátlaku, keby záležalo len na zjave, Kodiaq to má u mňa prehraté. Neoslovil ma pri svojej prezentácii vlani v Paríži a nezabodoval ani pri žiadnom z ďalších pokusov vrátane tohto ostatného. Nesie síce všetky znaky aktuálneho dizajnérskeho rukopisu českej značky na nemeckom hospodárskom dvore, ale... zdá sa mi, že z neho príliš trčí snaha byť užitočný a všetko ostatné sa jej podriaďuje.
Škoda Kodiaq Zdroj: Škoda
Ak mám byť konkrétny, aj kombinácia rozšafne požívačného otvoru masky chladiča v opozícii k úzkym priezorom svetlometov mi prekáža, aj keď jej nemôžem uprieť kus originality.
Ale... ako si tak na parkovisku obzerám Kodiaq zo všetkých možných uhlov a krútim hlavou, zastane pri mne moja známa – čerstvá majiteľka nového Peugeota 3008, ktorý považujem za momentálne najzaujímavejší zjav spomedzi kompaktných crossoverov. Nadšene sa Kodiaqu prizrie ako mačiatku s mašľou a čo nepočujem – závistlivé „Bože, aké máš krásne auto“. Sánka mi poklesla a dlho tak ostala...
Veľavravné prázdno
Navonok Kodiaq budí môj rešpekt robustnosťou, zároveň sľubuje priestranný a praktický interiér. Inventúru začínam spoza volantu. Vyšší posed a nohy spustené nadol, to k SUV pasuje. Ja však cítim, že toto auto vyrobili pre statnejšiu ako moju konfekčnú postavu. Všade okolo seba registrujem prázdno.
Niečo podobné som zažíval v Superbe. Možno aj zásluhou subtílnej palubnej dosky, ktorá len minimálne ukrajuje z kokpitu. Slobodu milujúce chlapiny, ktoré tak obľubujú veľké motocykle, si aj za volantom Kodiaqa prídu na svoje. Až na ten stredový panel – odtláča mi pravačku na akcelerátore a odtláčať ju bude asi každému.
Plusy a mínusy ako na hojdačke
Väčšinou nemám pokoj, ak si nemôžem zdvihnúť čelo sedáka dostatočne vysoko, aby som sa cítil stabilne aj pri brzdení. Tu som vďaka plnému elektrickému servisu spokojný. Bočné vedenie zas hodnotím ako primerané k (nešportovému) charakteru auta. Svedčí mu skôr pohodlie masívneho sedadla. Volant by bol fajn, ale prečo ten klzký kožený veniec.
Efektne prešívaná perforovaná koža na sedadlách (za príplatok) nielen vyhrievaná, ale aj ventilovaná udáva tón solídnej kvalite použitých materiálov. Až na dekor. Na dotyk ako z tvrdého papiera. Výhľad z miesta vodiča podopretý 360o kam0erou a funkciou pohľadu zhora by získal absolutórium, ale „nepriehľadný“ ľavý predný stĺpik karosérie zakryje aj stodolu. Páči sa mi polička pred radiacou pákou. Pojme najrozmernejší mobilný telefón, aby ho indukčne dobila, len prístup k nej kazí dojem.
Škoda Kodiaq Zdroj: Škoda
Prístrojové vybavenie – klasika. Zároveň sa ospravedlňujem, že mi nechýba virtuálny kokpit, takisto mi neprekáža, že v Kodiaqu nemôže figurovať ani za príplatok. Na druhej strane čisto ekonomicky vzaté, v cene celku by sa stratil. Príplatkový multimediálny systém – plná spokojnosť za odozvu 8& obrazovky a výčitka, že kvôli vynulovaniu palubného počítača musím loviť príslušnú položku hlboko v menu.