Sklenená izba je vizuálna lahôdka

Jednoduchosť, čistota a svetlo – tak znie predstava jednej z hrdiniek filmu Sklenená izba Liesel Landauerovej (Hanna Alström) o tom, ako by mal vyzerať jej nový domov. Architekt Rainer von Abt (Karel Roden) sa zákazku najprv zdráha prijať, lebo pozemok, na ktorom má dom vyrásť, sa nachádza na svahu. Napokon ju však akceptuje a výsledkom je jedno z ikonických diel československej architektúry.

Film vznikol podľa rovnomennej úspešnej knihy britského spisovateľa Simona Mawera, ktorá bola v roku 2009 nominovaná na prestížnu Man Bookerovu cenu a neskôr preložená do vyše desiatky jazykov. Hovorí sa o nej, že na pôdoryse 20. storočia zrkadlí históriu a tragédiu českého národa.

Hoci autor knihy vyhlásil, že postavy sú fiktívne, pričom zmenil ich mená, inšpirácia skutočnou rodinou Tugendhatovcov, ktorá v roku 1938 emigrovala pred fašizmom do Venezuely, je nespochybniteľná. Príslušníci rodiny sa dokonca proti knihe aj filmu zásadne ohradili. Kľúčovú rolu zohráva vo filme aj samotná Vila Tugendhat. Modernistická stavba sa v snímke režiséra Júliusa Ševčíka, ktorý sa predvlani podpísal aj pod historický film Masaryk, stáva rovnocenným partnerom postáv. Rezonuje s ich osudmi a vnútorným rozpoložením.

Tridsať rokov jednej vily

Dej filmu paralelne zobrazuje životné osudy dvoch priateliek – rodinne založenej Liesel a voľnomyšlienkárskej Hany (Carice van Houten) od tridsiatych až do šesťdesiatych rokov minulého storočia. Kým prvá z nich pre židovský pôvod svojho manžela pred druhou svetovou vojnou z Československa emigrovala, druhá viedla v krajine zmietanej vojnou svoj súkromný boj.

Okrem priateľstva ich spájala aj lesbická