Singles - základ štátu

Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Tieto slová, pre ktoré sa vedia vyznávači posvätnosti rodiny pohádať do krvi s liberálnejšími jedincami, nie sú len filozofický koncept vysvetľujúci existenciu sveta ľudí. Ale – na Slovensku – aj slová zákona. Zákon o rodine, podobne ako množstvo iných zákonov, však už nie celkom vystihuje realitu. Lebo ak nie významom, tak určite veľkosťou pribudla do kategórie „základ štátu“ nová bunka: singles. Muži či ženy žijúci bez partnera dnes tvoria tretinu slovenských domácností.

Celosvetový trend

Slovensko nie je v tomto smere žiadnym exotom, ale iba jednou ukážkou celosvetového trendu, ktorý čoraz viac charakterizuje západnú civilizáciu. V Spojených štátoch v roku 1950 nemalo partnera 22 percent dospelých Američanov, dnes americkí singles tvoria polovicu spoločnosti. Samostatnú domácnosť tvoria jednotlivci za Atlantikom v 28 percentách prípadov. V škandinávskych krajinách prislúcha jednočlenným domácnostiam zhruba 40-percentný podiel. Podľa amerického sociológa Erica Klinenberga, autora knihy Going Solo, tento trend rýchlym tempom zasiahol už aj Čínu, Indiu a Brazíliu. Posledné číslo: podľa londýnskej agentúry Euromonitor International sa za desať rokov od roku 1996 skupina ľudí žijúcich osve rozrástla o tretinu – zo 153 miliónov na 202 miliónov.

Percento Slovákov, ktorým vplyvom týchto štatistík začnú chodiť po rozume myšlienky o degradácii spoločnosti a blížiacom sa konci sveta, ako ho poznáme, bude zrejme vyššie ako podiel ľudí považujúcich nárast „sólistov“ jednoducho len za fakt. Základným predpokladom na rozhodnutie, či ide o hrozbu alebo príležitosť, je úspešná snaha tento fenomén pochopiť.

Prosperitou k samote

Svoj pohľad na život samotára ponúkli TRENDU viacerí singles. Medzi nimi aj štyridsiatnička, ktorá pre potreby tohto článku chce byť identifikovaná len ako Eva. Jej práca a záľuby v sebe vždy zahŕňali kontakt s ľuďmi. Takže ak dnes žije sama, na vine nie je špecifická práca či prostredie – napríklad farma na lazoch kilometre vzdialená od mesta. Vyštudovaná ekonómka v minulosti pracovala na rôznych manažérskych pozíciách a dnes sa živí publicistikou. „Nemám štandardný pracovný deň ani pracovný čas. Od rána do večera sedím doma za počítačom a píšem, redigujem, komunikujem, čítam, vyhľadávam. Často sa spamätám, že som sa za celý deň ani neprezliekla z pyžama a neumyla si zuby, lebo som už pri raňajšej káve začala niečo vybavovať,“ hovorí Eva.