Druhá vlna pandémie Covidu-19 prišla do Singapuru v máji. Denne sa vtedy nakazilo okolo 900 ľudí. Vláda na to reagovala celoplošným lockdownom ekonomiky.
Zhruba po piatich mesiacoch sa život postupne vracia do normálu. Napriek tomu tu však stále nosíme rúška, na verejnosti sa nesmie schádzať viac ako päť ľudí a spoločenské akcie sú ďalej zakázané. Denne sa koronavírusom nakazí okolo päť ľudí.
Uzavretie hraníc, disciplína nezhromažďovania, testovanie a trasovanie nakazených, ako aj nosenie rúšok tak zrejme boli správnou voľbou. Singapur sa teraz zaraďuje medzi takzvané zelené krajiny na cestovanie. Ekonomické dosahy sú však i tu, pochopiteľne, negatívne. Historicky najstrmší prepad HDP medzi štyrmi
a šiestimi percentami sprevádzal nárast nezamestnanosti na desaťročné maximá vo výške 3,4 percenta. Turizmus, letecká doprava, ubytovacie služby zaznamenali viac ako 90-percentný výpadok dopytu. Mnohé z firiem v týchto odvetviach zanikajú.
Miestna vláda však funguje pružne, prijala už štvrtý záchranný balík. Zamestnanosť podporuje príspevkom na 75-percentnú kompenzáciu miezd, dotáciami, poistením dlhov a ďalšími opatreniami v plánovanej hodnote 67 miliárd amerických dolárov. Snaží sa premiestniť finančné a ľudské zdroje do prosperujúcich odvetví.
Aj preto HDP v treťom štvrťroku vzrástol medzimesačne o 7,9 percenta a sektory ako priemyselná výroba, elektrotechnika, výroba mikročipov, e-commerce a fintech sa vyšplhali na nové maximá ekonomického rastu.
Singapur je stále ázijským magnetom pre zahraničné investície. Tie už v prvom polroku naplnili celoročné ciele presahujúce jedenásť miliárd amerických dolárov. Smerujú do odvetví ako elektrotechnický či chemický priemysel, ale vysoký rast zažíva aj sektor wealth manažmentu, pre ktorý sa krajina stáva hlavným ázijským centrom. Celkový príliv spravovaného kapitálu prevýšil tri bilióny amerických dolárov.
Autor je spolupracovníkom TRENDU.
