V záplave zdokonaľujúcich sa digitálnych technológií na poli fotografie a obrovského množstva vizuálnych podnetov je dôležité aj zastavenie sa a sústredenie. Odkaz modernistickej čistej fotografie z dvadsiatych rokov minulého storočia je dôležitý nielen kvôli dokonalým estetickým záberom reality. To dôležité pre súčasnosť a vnímanie aj efemérnejších podôb života je práve fotografické videnie, ktoré táto fotografia priniesla. Sústredenie na esenciu prítomnej chvíle, intimitu, prežitie daného okamihu, spájanie obrazov s ostatnými vnemami a vytváranie príbehov. Tento prístup je možné odčítať z fotografií známeho amerického fotografa Ralpha Gibsona. Inšpiruje sa už vyššie spomínanými tendenciami vo fotografii a z jeho fotografií cítime vyrovnaný pomer klasického prístupu a aktuálneho pohľadu na svet. Svoju profesionálnu tvorbu začínal ako asistent u dvoch absolútnych špičiek fotografie – Dorothy Langeovej a Roberta Franka. Svoje fotografické videnie si tak vytrénoval naozaj v tých najlepších podmienkach. Mohli by sme sa vydať po stopách inšpirácie v Gibsonovej tvorbe a identifikovať vplyv Langeovej aj Franka. Nie je to však potrebné. Korene Gibsonových fotografií sú jasné a pevné, avšak autor k nim pridáva svoje vlastné autentické pohľady a prístupy. Jeho fotografie sú symbolické – nachádza situácie, ktoré sú typické a opakujúce sa takmer pre všetkých – zároveň ich však podáva jedinečným a jednoznačným spôsobom. Námety tvoria bežné veci každodenného života, nevyhľadáva šokujúce ani umelo atraktívne scény, no napriek tomu jeho fotografie obsahujú veľa rovín obsahového aj vizuálneho vnímania a vytvárajú tak kompaktný a jedinečný celok.
