Severná morská cesta má vyrobiť nových milionárov

Niektorí klimatológovia tvrdia, že pre globálne otepľovanie budú arktické vody splavné čoraz dlhší čas a na väčšom území, iní nesúhlasia. Jedným z tých, ktorí v drsných vodách Severného ľadového oceánu zarábajú už dnes, je Dimitrij Jurevič Pourim – víťaz ruského kola súťaže EY Podnikateľ roka 2016. Tvrdí, že odvážnym biznismenom dokáže zarobiť milióny eur.

Dimitrij Pourim desaťkrát navštívil severný pól, no prešiel aj 1200 kilometrov na lyžiach, aby došiel na „koniec“ Antarktídy

Najlepší relax

„Najkrajšie na Arktíde je tá neustále sa meniaca obloha. To je tisíckrát krajšie predstavenie, ako vám ponúkne akákoľvek televízia. A je tam tiež dokonalé ticho a pokoj, nikde inde si tak dobre neodpočiniete,“ hovorí podnikateľ, ktorý nielenže desaťkrát navštívil severný pól, no prešiel aj 1200 kilometrov na lyžiach, aby došiel na „koniec“ Antarktídy.

Predkovia Dimitrija Pourima pritom pochádzajú zo slnkom zaliateho Krymu. Ako Krymčakovia – židovská vetva premiešaná s etnickými Turkami – jeho otec s rodinou museli z Krymu utekať pred holokaustom. Usadili sa v Moskve, kde Dimitrij vyrástol. Po kolapse Sovietskeho zväzu začal podnikať, v roku 1998 kúpil za zarobený kapitál skrachovanú prepravnú firmu Sovfracht a za dve dekády z nej vybudoval jednu z najväčších logistických spoločností v Rusku.

„Veľa ľudí si myslí, že logistika je o pohybe kontajnerov, lodí alebo áut, ale nie je to tak. Logos v gréčtine znamená slovo – a tajomstvo úspechu v logistike spočíva v tom, ako rýchlo a úspešne dokážete pracovať s dokumentmi,“ hovorí. Preto aj budúcnosť tohto odvetvia nie je podľa neho v nových druhoch prepravy, ale v IT riešeniach, ktoré zjednodušia administratívu, pretože tá sa líši štát od štátu.

Príprava na (budúci?) boom

Sovfracht zabezpečuje lodnú, kamiónovú, železničnú a kontajnerovú prepravu v krajinách Európy, Afriky, Ázie aj Latinskej Ameriky. Vlani firma dosiahla tržby pol miliardy eur a zamestnávala vyše tisíc zamestnancov. No srdcovou záležitosťou podnikateľa s očami farby ľadového jazera je preprava za severným polárnym kruhom.

„Desať rokov venujem pozornosť rozvoju tohto regiónu. Má veľký potenciál, preto sa tu postupne buduje nová infraštruktúra a bude sa rozvíjať čoraz viac. Chceme byť na to pripravení,“ hovorí podnikateľ, medzi ktorého klientov patria poprední svetoví hráči v petrochémii Chevron, Royal Dutch Shell či Gazprom.

Dimitrij J. Pourim bol na severnom póle celkovo desaťkrát. Zdroj: archív D. Pourima

Ľadová pokrývka Severného ľadového oceánu bola na dlhodobom maxime v roku 1979. Potom sa tridsať rokov stenčovala a v roku 2008 bola natoľko slabá, že viacerí klimatológovia bili na poplach, predpovedali úplné odľadnenie Arktídy už v roku 2014. Odvtedy sa však ľad opäť posilňuje a zväčšuje plochu, čo potvrdzujú napríklad aj snímky z vesmíru. Zrejme ide o nejaký dlhodobý cyklus, ktorý zatiaľ nie je dôkladne preskúmaný.

Ruská vláda, zrejme aj pod vplyvom správ o globálnom otepľovaní, oprášila staršie plány na rozvoj arktickej oblasti a identifikovala oblasti novej ťažby. Menej chladu a ľadu totiž zjednoduší prístup k nerastnému bohatstvu, ktoré je ukryté pod večne zmrznutou pôdou severnej Sibíri alebo v pobrežných šelfoch Barentsovho či Čukotského mora.

Arktída obsahuje podľa doterajších odhadov až štvrtinu svetových zásob ropy a zemného plynu. „V nasledujúcich rokoch sem bude treba doviezť množstvo strojov a ľudí,“ hovorí D. Pourim. A, samozrejme, exportovať vyťažené nerastné bohatstvo.

Očakávaný nárast prepravy Severnou morskou cestou
(mil. ton)

Poklad pod ľadom

Ruský premiér Dimitrij Medvedev vlani ohlásil osobitný plán na rozvoj tzv. Severnej morskej cesty, ktorá vedie pozdĺž severného pobrežia Ruska. Ten predpokladá rast prepravovaného nákladu na tejto trase na 80 miliónov ton ročne do roku 2030. „V Rusku sa veľa hovorí o intenzívnejšom využívaní severnej cesty vďaka globálnemu otepleniu. Plánuje sa aj rozšírenie flotily ľadoborcov, takže sa zdá, že Moskva túto možnosť stále zvažuje,“ hovorí energetický analytik Karel Hirman.

Na severnom pobreží Ruska v súčasnosti existuje asi desať väčších miest, no len jedno z nich má výrazný význam pre ekonomiku. V Noriľsku chrlí nikel druhá najväčšia továreň svojho druhu na svete. Ústup ľadu má ďalšie produkčné centrum vytvoriť z mesta Sabetta, ktoré sa začalo stavať len v roku 2013 na severovýchodnom cípe polostrova Jamal.

Podľa doterajších odhadov sa tu pod zemou nachádza 230 miliónov ton zemného plynu a 292 miliónov ton ropy. Ruská vláda do rozvoja tejto oblasti naliala vyše päť miliárd dolárov – napriek finančnej kríze, ktorej čelí od anexie Krymu. Okrem mestečka tu vzniklo aj letisko a prístav, dokončuje sa elektráreň a železničné spojenie.

Výrazné skrátenie plavby

Nová produkcia ruského plynu má smerovať na trhy práve vďaka od ľadu oslobodenej Severnej morskej ceste. Táto trasa je najkratšia aj pre lodný tranzit zo severoeurópskych prístavov do Ázie. Cez Suezský prieplav musia lode na ceste z Rotterdamu do Tokia prekonať