Ak beží väčšina vecí viac-menej tak, ako má, potom často ľudia a osobitne politici nemajú takú potrebu zaoberať sa tým, čo aj napriek celkovo uspokojivému vývoju hapruje a nie je tak úplne v poriadku. Užívajú si pokoj a veria, že si ho budú užívať ešte dlho. Hneď ako sa idylka z nejakého dôvodu skončí a do ich loďky začne zatekať, tak sa tieto problémy odkrývajú rýchlejšie než ostatné. Viditeľné je to aj na súčasnej dlhovej a hospodárskej kríze, jej dosahoch na ekonomiku a bežných ľudí aj na debaty o integrite a budúcnosti Európskej únie.
Kríza niekedy až príliš trýznivým spôsobom demaskovala, že únia a mnohé jej krajiny boli v niektorých aspektoch viac než benevolentné k dodržiavaniu predtým dohodnutých pravidiel. A že nevyužili dobré časy na vykonanie nepopulárnych reforiem, ktoré by v tom období boleli omnoho menej, ale ich včasné uskutočnenie by zabránilo či prinajmenšom obmedzilo nepríjemné konzekvencie prinášané súčasnými trampotami.
Smutnou skutočnosťou, ktorej je teraz Európa do značnej miery v dôsledku krízy vystavená, je postupné roztváranie nožníc medzi jednotlivými štátmi a tiež oblasťami únie. Už dávno v Európe neplatí, alebo rozhodne nie tak očividne, rozdelenie na západ a východ, na staré a nové členské krajiny. Od rozšírenia únie v rokoch 2004 a 2007 predsa len uplynul nejaký čas a obidve strany si na seba zvykli a lepšie sa pochopili. Omnoho viac sa hovorí o predele sever – juh. Viditeľný nie je len na výrazne odlišujúcich sa makroekonomických číslach, ale aj na napätí, ktoré medzi týmito „blokmi“ panuje v pokusoch o zastavenie krízy a riešení výsledkov jej vyčíňania.
Teraz pred úniou stojí ďalšia hrozba, ktorá však úzko súvisí s rozdelením na sever a juh. Ide o nezamestnanosť a o to, aké rany zasadzuje sociálnym systémom jednotlivých krajín. Eurostat minulý týždeň oznámil, že v novembri miera nezamestnanosti v eurozóne stúpla na 11,8 percenta, teda najvyššie od vzniku euroklubu. Na porovnanie, v rovnakom období roku 2011, a to sa už vtedy hovorilo o zlých časoch, dosahovala 10,6 percenta. V celej EÚ po prvýkrát počet ľudí bez práce v novembri prekročil 26 miliónov.
To samo osebe je, samozrejme, problematické, ale varovný je aj odlišný vývoj v rôznych kútoch Európy. Ľudí bez práce pribúda najmä v štátoch, ktoré sú nútené vyrovnávať sa s prílišnými dlhmi. Väčšinou ide o krajiny z juhu Európy. Zatiaľ čo v Rakúsku podľa únijných štatistikov nezamestnanosť dosahuje len 4,5 percenta, tak v tomto smere najhoršie zasiahnuté Španielsko a Grécko už presiahli 26 percent. U Španielov pod 25 rokov bola v novembri dokonca 56,5 percenta a u mladých Grékov to bude podobné, hoci za tento mesiac dáta zatiaľ nie sú k dispozícii.
Varovný je najmä medziročný nárast. Ten bol pri Grécku v septembri 7,1 percenta a v prípade Španielska v novembri zhruba 3,6 percenta. Zásadný problém je však aj v tom, že pre úsporné opatrenia a reformy štáty, ktoré nezamestnanosť sužuje najviac, citeľne zasahujú aj do svojich sociálnych systémov. To potom v reálnom živote znamená, že ľudia od nich nemôžu čakať takú pomoc či ochranu ako predtým.
Výhľady navyše nie sú nijako optimistické. Analytici očakávajú, že existuje priestor na to, aby nezamestnanosť v eurozóne ďalej rástla. To najhoršie zrejme pre niektoré štáty ešte iba príde. Preto nie je ani tak otázkou, či napätie v najviac postihnutých oblastiach ďalej porastie, ale skôr aký zásadný tento rast bude.
Európska únia o hrozbách, ktoré súvisia s rastúcou nezamestnanosťou, vie. Už vlani v júni prijala prorastový balík, s ktorého pomocou chcela presmerovať či vyčleniť na podporu rastu a zamestnanosti 120 miliárd eur. Nedávno Európska komisia prišla s balíčkom, ktorý by mal pomôcť bojovať s nezamestnanosťou mladých. Zatiaľ sa však nezdá, že by tieto kroky, rovnako ako napríklad Agenda 2020, prinášali v tejto oblasti nejakú úľavu. Na druhej strane väčšinu právomocí v otázkach týkajúcich sa trhu práce majú v Európskej únii členské krajiny. Bude tak hlavne na nich, aby prišli na liek, ako túto chorobu utíšiť alebo aspoň upokojiť. Úloha to bude veľmi ťažká.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 2/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
