Sen o zelenej ekonomike sa začína vzďaľovať. Európa produkuje viac emisií ako pred pandémiou

Ambiciózne plánovanie je jedným z hlavných znakov Európskej únie. V snahe zabezpečiť svojim obyvateľom čisté životné prostredie schválilo 27 členských štátov Európsku zelenú dohodu (European Green Deal). Hlavným cieľom je znížiť produkciu skleníkových plynov do roku 2050 na nulu. Čiastočným dosiahnuť 55-percentný pokles pri porovnaní hodnôt za roky 1990 a 2030.

V snahe splniť odvážne ciele sa do transformácie priemyslu nalejú obrovské peniaze. Len v pláne obnovy sa počíta s investíciami za 1,8 bilióna eur. Pre lepšiu predstavu obrovských finančných zdrojov – od vzniku samostatného Slovenska všetky vlády spoločne vytvorili verejný dlh dosahujúci približne „len“ 60 miliárd eur.

Hlavným cieľom zelenej ekonomiky je zastaviť globálne otepľovanie. Najmä roztápanie ľadovcov a stúpanie morskej hladiny. Holandsko už dnes bráni zatopeniu značnej časti územia budovaním umelých hrádzí. Pri pokračovaní súčasného trendu hrozí úplné zmiznutie mnohých tichomorských ostrovov a svet zasiahne nová migračná vlna.

Skleníkové plyny

Najznámejším skleníkovým plynom je oxid uhličitý (CO2). Európska zelená dohoda počíta aj s postupným znižovaním produkcie ďalších škodlivých plynov. Ide o oxid dusný (N2O), metán (CH4) a fluórované plyny (HFC), perfluórované uhľovodíky (PFC), fluorid sírový (SF6) a fluorid sodný (NF3).

Čína sľubuje, že neostane bokom

Európska únia sa snaží byť lídrom v nasadzovaní obnoviteľných zdrojov. Podľa kritikov ani naplnenie ambicióznych plánov z globálneho pohľadu veľa nezmení. Minimálne dovtedy, kým snahu o budovanie zelenej ekonomiky nebude mať najväčší znečisťovateľ – Čína. Komunistami ovládaná krajina chce uhlíkovú neutralitu dosiahnuť až v roku 2060.

Lenže na rozdiel od Únie plánuje Čína zvyšovať produkciu emisií až do konca roka 2030. Najväčšia ázijská ekonomika potrebuje najprv získať dostatok elektrickej energie. Až po vybudovaní stoviek malých atómových elektrární začne tlačiť na ekológiu. Problém je v tom, že ide o novú technológiu a jej masové nasadenie sa do konca dekády nemusí podariť. Potom Čína s veľkou pravdepodobnosťou posunie termín svojej uhlíkovej neutrality.