Sen o Viedni ako finančnom centre vyprchal

Lenže kríza rakúskym bankovníctvom zatriasla a starosti mu narobili najmä niektoré bankové deti vychovávané na východ či juh od ich krajiny. Spadli na ne zlé úvery, odpisy, potreba vyššieho kapitálu. Sen sa zrazu rozplynul. No ako pre Financial Times v lete zhodnotil bývalý centrálny bankár Josef Christl, rakúske banky už majú to najhoršie pravdepodobne za sebou. Avšak o tom, že by sa Viedeň znova stala regionálnym centrom, už podľa neho nefantazíruje nikto.

Vplyv krízy

Aj keď má slovenské bankovníctvo pevné základy v rakúskom finančníctve, slovenské banky sú v porovnaní so svojimi matkami v úplne inej kondícii. Neustále rastú, sú kapitálovo silné a efektívnejšie než ich matky. V kríze nemali problémy, neprenášali ich na svojich akcionárov. Skôr im i v zlých časoch nosili nadpriemerné zisky. Dobre padlo, veď rakúske matky dostali choroby od iných bankových detí a postupne sa dostali aj do červených čísiel. Zo Slovenska si ovocie v podobe dividend odnášajú pravidelne, no posledné roky začali naberať väčšou lyžicou.

Zisky starých rokov Tatra banky, na Slovensku tretej najväčšej banky, napríklad vyplatila postupne materská Raiffeisen Bank. Drvivú väčšinu zisku si zo Slovenskej sporiteľne – najziskovejšej a najväčšej slovenskej banky – vybrala zasa jej materská Erste Bank.

Rakúske banky kapitál potrebujú. V kríze museli dostávať štátnu pomoc a medzi nimi boli i najväčšie domy ako Erste bank, Raiffeisen Bank či Volksbank. Tretia menovaná sa musela vzdať svojich zahraničných aktivít a aj jej slovenská dcéra sa ocitla v nových rukách. Najprv ju prebrala ruská Sberbank, tento rok do finále prešiel jej predaj skupine Penta. Podľa správy Európskej komisie vládna podpora finančnému sektoru dosiahla v Rakúsku až 16 percent HDP.

Hoci sa po rokoch rakúske banky otriasli, zastabilizovali sa a sú kapitálovo silnejšie, v krajine stále zostávajú domy, ktoré prešli znárodnením a ich osud je nejasný. Tŕňom rakúskeho bankovníctva sú mená ako Hypo Alpe Adria, Kommunalkredit a Österreichische Volksbanken. O tom, že s rakúskym bankovníctvom to ide lepším smerom, svedčí aj hodnotenie ratingovej agentúry Moody’s, ktorá sa naň s negatívnym výhľadom dívala už od roku 2009. No v lete ho posunula na stabilný.

Ako sa vyvíjala ziskovosť
(ROE, %)

Ako vyplýva z jej správy, zlepšili sa už úverové ukazovatele bánk súvisiace s vysokými expozíciami vo vysoko rizikových krajinách strednej a východnej Európy a kapitálovo sú dokonca silnejšie, než sa čakalo. Aj keď stále nie dosť, v prípade zlých scenárov by si kapitál značne vyčerpali. „Rakúske banky od roku 2012 osekali svoje expozície v strednej a východnej Európe o sedem percent. Redukovali najmä krajiny s vysokým politickým rizikom, ako je Rusko [-29 percent] a Ukrajina [-75 percent],“ hodnotí Swen Metzler, viceprezident analytik Moody’s.

V rovnakom čase sa presunuli na vyzretejšie trhy s menšou volatilitou, ako je Česko (plus 14 percent) alebo Slovensko (plus sedem percent). Tu čakajú pevný ekonomický rast, čo aj im dodá oporu. Doma to už také ružové nebude, v júni Moody’s odhadovala ekonomický rast Rakúska len na 1,3 percenta ročne v priemere za najbližších päť rokov. Kvalita aktív rakúskych bánk by sa už mala podľa Moody’s ustáliť na siedmich percentách problémových úverov. V tom je započítaný aj vplyv ohláseného koncoročného presunu aktív UniCredit Bank Austria v strednej a východnej Európe na taliansku matku.

Rovnaká výzva

To, čo majú banky v oboch krajinách rovnaké, je, že musia hľadať cesty, ako podnikať v prostredí