Európska únia a jej rozhodovacie procesy sú zložitou mašinériou, ktorá sa napospol valí po vopred načrtnutých koľajniciach, z ktorých sa ťažko uhýba. To však neznamená, že beh podľa predvídateľných plánov niekedy neponúkne aj zaujímavé či pôvodne neočakávané okamihy.
Príkladom nech je terajšie striedanie pri únijnom predsedníckom kormidle. To prebehlo na prelome rokov, keď Cyperčanov v šesťmesačnej „vláde“ EÚ vystriedali Íri. Ich predsedníctvo spájajú okrem iného dva kľúčové faktory. Ich šéfovanie sa odohrávalo či odohráva v období, keď sa únia stretá s vážnou hospodárskou a dlhovou krízou. Pre ňu bola a možno stále je ohrozená existencia eurozóny aj celej únie v ich súčasnej podobe. Jedným z cieľov oboch predsedníctiev tak bolo a je čo najviac pomôcť ťaživú situáciu riešiť.
A tu narážame na určitý paradox. Tak Cyprus, ako aj Írsko sú krajiny, ktoré sa samy vďaka vlastným chybám aj vonkajším okolnostiam ponorili do finančných trampôt. Z nich by sa bez zásahu zo zahraničia nevymanili a čakal by ich štátny bankrot. To však nič nemení na tom, že v ťažkých časoch úniu môžu spolukormidlovať práve ich zástupcovia.
Írsky finančný systém skolaboval v roku 2008. Viedlo k tomu aj to, že si tamojšie ústavy napožičiavali peniaze v cudzine a potom vďaka týmto prostriedkom financovali írsky realitný boom. Lenže ten spľasol, ceny nehnuteľností išli ku dnu a s tým aj banky. Tamojší politici si potom plne neuvedomili, aké dôsledky na hospodárenie bude mať, ak sa do kolabujúcich bánk naleje štátna pomoc. Výsledkom bola žiadosť o pomoc od Medzinárodného menového fondu (MMF) a eurozóny. Vďaka nej Íri v minulých rokoch získali desiatky miliárd eur pôžičiek, ale museli pristúpiť k úsporám aj zvyšovaniu daní.
Pri Cypre hlavnú rolu pri vzniku súčasných ťažkostí hralo, že sa tamojšie banky príliš exponovali v Grécku, v ktorom potom tvrdo narazili. Najprv Cypru, na ktorého čele stojí komunistický prezident Demetris Christofias, pomohla pôžičkou Moskva. Teraz malý ostrov, ktorý láka podnikateľov nízkymi daňami, vyjednáva o ďalšej pomoci s eurozónou a MMF.
Cyperčanov hlavný kus práce na zotavení tamojšej ekonomiky a návrate stability do ich bankového systému ešte čaká. Íri, ktorí budú do júna EÚ predsedať, majú už zrejme to najhoršie za sebou. Dublin by sa tohto roku mohol stať prvou z krajín eurozóny čerpajúcich finančnú pomoc, ktorá bude môcť záchranný program a s ním spojené nepopulárne podmienky a škrty opustiť a vrátiť sa na bežné trhy.
Írske snahy a skúsenosti s vyrovnaním sa s vlastnými problémami by tak mohli slúžiť ako príklad pre niektoré iné krajiny v ťažkostiach, najmä pre Grécko. Atény totiž na rozdiel od Dublinu sľúbené ciele neplnili, a ak už áno, tak až po tvrdom nátlaku či s oneskorením.
Tak či onak na stole írskych „predsedov“ leží mnoho významných tém, ktorých riešenie bude vyžadovať veľa umu a úsilia. Ide trebárs o dojednanie budúcej finančnej perspektívy, teda sedemročného dlhodobého rozpočtového rámca únie, či ďalšiu prácu na vznikajúcej bankovej únii. Možno Írom v týchto neľahkých úlohách pomôžu aj ťažko nadobudnuté skúsenosti s riešením domácich finančných problémov.
Íri na to však nebudú sami. Po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti sa úloha predsedníckej krajiny v EÚ výrazne zmenila. Jej zástupcovia aj naďalej organizujú a predsedajú stovkám rokovaní, v niektorých zásadných bodoch však žezlo v rukách držia iní. Ide najmä o únijného prezidenta Hermana Van Rompuya, ktorý predsedá samitom, na ktorých sa nakoniec dohadujú kľúčové politické rozhodnutia, a tiež šéfku únijnej diplomacie Catherine Ashtonovú. Predsedníctvo už tak síce nie je ako za starých čias, keď Van Rompuyov post zastával premiér danej krajiny a úlohy C. Ashtonovej plnil šéf tamojšej diplomacie, aj tak ide stále o rolu, vďaka ktorej si prinajmenšom medzi partnermi v únii môže štát zlepšiť, ale aj výrazne zhoršiť svoju povesť.
Slovensko by sa už tiež malo postupne začať chystať. Jeho premiéra v tejto role príde na rad v druhej polovici roku 2016.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 1/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
