Najbližšie roky budú pre generálneho prokurátora prácou na maximálny úväzok. Papier znesie veľa a už mnoho ľudí išlo do funkcie s ideálmi, z ktorých nezostalo nič. Šéfa prokuratúry budú vyberať poslanci v novembri, aj oni by si mali uvedomiť, že nie je priestor na zákulisné hry, lebo dôvera občanov v právny štát už ani nemôže byť nižšia.
Latka je dnes prinízko, podliezť ju je prakticky nemožné. Ak sa pozrieme do minulosti, pri prokuratúre svieti najmä jej niekdajší šéf Dobroslav Trnka. Ten, ktorý ukázal youtuberom, ako na to. Keď bola sociálna sieť ešte v plienkach, Trnka už veselo nakrúcal svojich hostí skrytou kamerou. Skvelý čuch predviedol aj pri výbere priateľov, jedným z nich bol Marian Kočner, u ktorého je rýchlejšie vymenovať, z čoho nie je obvinený, než naopak.
Ďalším ligotavým príkladom môže byť ešte stále špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Dozorovať desiatky prípadov bez podania obžaloby je asi to isté, ako keby vodič mestskej hromadnej dopravy jazdil bez zastávok. Čerešničkou na torte sú iba putá, ktoré nedávno pánovi Kováčikovi nasadili elitní policajti. Jeho post pritom nie je v hierarchii prokuratúry podobný práci za okienkom na okresnom úrade v menšej obci, ale druhým najvyšším v prokuratúre.
Voľba nového šéfa prokuratúry sa blíži. Kandidátov je dostatok
V inštitúcii napriek spomínaným pánom pracuje mnoho slušných ľudí, ktorí robia svoju prácu poctivo. Najmä vďaka nim by sa mohlo na Slovensku začať budovať exkluzívne väzenie, kde by mali miesto štátni funkcionári či bývalí riaditelia popredných inštitúcií. Práve tí poctiví v prokuratúre musia byť s voľbou nového šéfa stotožnení.
Pozitívnym výhľadom je sedmička kandidátov. Medzi nimi nie je žiaden, ktorý by požíval podobné renomé ako Trnka či Kováčik. Solídnejšiemu výberu bude predchádzať verejné vypočutie, ktoré síce nie je objav teplej vody, ale u nás ešte stále nie je pri vrcholových funkcionároch pravidlom.
Prokuratúra si zaslúži kvalitného šéfa. Po Trnkovi, ktorý si v istých momentoch zamenil svoju funkciu s reality šou, Čižnárovi, ktorý síce nič zásadné nepokazil, ale ani nič nepresadil, by mohol prísť niekto, kto bude autoritou nielen navonok, ale aj pre svojich vlastných. Aj oni potrebujú občas potľapkať po pleci za dobre vykonanú prácu a nie sa stále pozerať na nové kauzy svojich reprezentantov.
