No ak krajina nezačne cielene podporovať vedu, výskum a inovácie, ocitneme sa na periférii Európy v kríze a bez schopnosti prepady vyrovnávať. Tvrdí to Martina Lubyová v rozhovore pre TREND.
Čo čaká Slovensko podľa prognostikov tento rok?
Odhady sú optimistické, pokračuje oživenie v hospodárstve aj na trhu práce. Ten sa oneskoruje za makroekonomickým vývojom vždy o niekoľko štvrťrokov. U nás ostrá kríza nebola dlhá, ekonomický rast sa začal spomaľovať v roku 2008, v roku 2009 hrubý domáci produkt klesal a už v roku 2010 sa rast obnovil.
Trh práce reagoval oneskorene – vlastne až v roku 2009 začal narastať počet nezamestnaných. Pracovné zmluvy totiž majú nejaké trvanie, príprava hromadného prepúšťania trvá nejaký čas. Prelomový bol rok 2014, keď nastalo v ekonomike oživenie a konzistentne začal reagovať aj trh práce. Začína nám opäť klesať miera nezamestnanosti, pracovné miesta sa tvoria intenzívnejšie a tieto trendy by mali pokračovať aj v tomto roku.
Takže krajina na tom bude veľmi dobre?
Máme veľa štrukturálnych problémov a veľké rezervy pri integrovaní niektorých skupín ľudí na trhu práce. V EÚ sme na poslednej priečke miery nezamestnanosti ľudí s nízkym vzdelaním. Aj podiel dlhodobo nezamestnaných máme jeden z najvyšších v EÚ, čiže nevieme pre niektorých ľudí vytvoriť pracovné príležitosti prípadne ich umiestniť na pracovné miesta, ktoré v ekonomike vznikajú. Pomerne zle sme na tom aj s mierou nezamestnanosti mladých ľudí.
Ako vyzerajú dlhodobé prognózy vývoja na Slovensku?
V súčasnosti nemáme na pracovnom trhu dostatok miest, aby mali prácu všetci ľudia, ktorí chcú pracovať. Máme vyše 300-tisíc nezamestnaných, približne 140-tisíc Slovákov pracuje v zahraničí krátkodobo, teda na menej ako 12 mesiacov, ďalšie desiatky tisíc tam zrejme pracujú dlhodobo. Takže rádovo do 200-tisíc ľudí ešte ako pracovnú silu exportujeme.
Ale v budúcnosti s výhľadom do roku 2025 sa to zmení. Limitujúcim faktorom už nebude dopyt, ale ponuka práce. Pracovných miest bude pribúdať, až nám nakoniec nebude naša vlastná pracovná sila stačiť na to, aby sme obsadili miesta, ktoré sa budú v ekonomike vytvárať. Už dnes sú badateľné nedostatky kvalifikovaných pracovníkov v niektorých odboroch.
Keď sa tradičné krajiny Európskej únie dostali do takejto situácie, voľné pracovné miesta začali obsadzovať migranti z rozvojových krajín. Bude toto aj scenár pre Slovensko?
Každý sa snaží prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia. Európska únia s týmto cieľom zaviedla systém modrých kariet. Slovensko momentálne nie je schopné prilákať vysoko kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Podarilo sa nám ich prilákať veľmi málo, ide o jednotlivcov. Do Európy sa dnes síce tlačí veľký prílev migrantov, o ich kvalifikácii však nevieme prakticky nič.
Slovensko potrebuje pracovnú silu do robotníckych profesií v automobilovom priemysle. Ak by sme integrovali utečencov z aktuálnej migračnej vlny, mohla by práve časť z nich obsadiť tieto pracovné miesta?
Na Slovensku máme takú vysokú koncentráciu automobilového priemyslu, že naše domáce pracovné zdroje nemôžu stačiť. Už dnes automobilky zabezpečujú prísun ľudí zo zahraničia, cez agentúry napríklad najímajú ľudí z Bulharska a Rumunska. Pre nich sú ešte naše platy zaujímavé. Funguje to teda skôr na báze sektorových dohôd a agentúr, než na báze cielenej imigračnej politiky.
Slovensko je ekonomicky naviazané na Nemecko. Je toto prepojenie pre nás pozitívom?
Máte už predplatné?
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
