Šéfka hotela Kempinski: Len dobré zárobky nestačia. Ľuďom treba ponúknuť viac

V sieti Kempinski pracujete dve desaťročia a takmer polovicu z tohto času ste strávili vo Vysokých Tatrách. Ako riaditeľka už šesť rokov. Čo vás tu drží?

Symbióza práce a prírody. Náš hotel je pre svoju polohu na brehu Štrbského plesa a výhľad na majestátne končiare Vysokých Tatier jednoducho vysnívaným pracoviskom.

Spomínate si na prvé dojmy, keď ste sem prišli? Teda okrem zimy, keďže to bolo v januári.

Na prvé dojmy si doteraz spomínam veľmi dobre. V prvom rade mi zostal v pamäti úžasný vzduch, potom možnosť prežiť opäť prírodu s jej štyrmi ročnými obdobiami a najmä som opäť zažila zimu. Keďže som predtým pracovala na Strednom východe a v Afrike, túto šancu som nemala takmer šesť rokov. Zapôsobila na mňa aj pokojná atmosféra pri Štrbskom plese. Na začiatku ma trochu udivoval chýbajúci internacionálny duch zamestnancov hotela a to, že veľmi veľa z nich hovorilo len po slovensky.

Zdroj: Maňo Štrauch

Čo bolo pre vás najťažšie?

Na začiatku bolo najťažšie zmeniť zaužívané spôsoby. Veci, ktoré boli pre mňa z medzinárodného hotelierstva samozrejmosťou, bolo treba spolupracovníkov trpezlivo postupne učiť. Napríklad leštenie tanierov, automatické odoberanie kabátov v šatni, ale najmä rýchlosť v servise a obsluhe.

A čo vás, naopak, po vašom príchode príjemne prekvapilo?

Že som v Tatrách nebola jediným pracovníkom zo zahraničia. Mali sme vtedy šéfa recepcie z Egypta, ktorý sa počas päťročného pôsobenia v tomto tatranskom hoteli dokonca naučil po slovensky. Keďže podobne ako ja pracoval aj v Dubaji, od začiatku sme si výborne rozumeli.

Raz ste spomenuli, že vás lákala práca v postsocialistických krajinách. Prečo?

Po mojich skúsenostiach z exotických destinácií, ako je Afrika a Dubaj, som sa rozhodla vrátiť do Európy. Keďže som predtým pracovala v západnej Európe – v Nemecku, vo Švajčiarsku a v Spojenom kráľovstve – a východnú Európu som ešte nepoznala, chcela som spojiť svoje ďalšie pôsobenie s ňou. V súvislosti s tým mi z našej centrály v Ženeve ponúkli možnosť ísť pracovať do Vysokých Tatier.

Kempinski v Tatrách oslávil nedávno desiate výročie. Keď ho otvárali, veľa ľudí tvrdilo, že určite nebude dosahovať štandard piatich hviezdičiek, ako je to v iných hoteloch siete. Že na to na Slovensku nemáme. Ale podľa auditu PwC Kempinski Guest Surveys a Competitor Quality Index ste boli v roku 2018 najlepším európskym hotelom Kempinski. Predbehli vás len ázijské hotely.

Za týmto úspechom stojí z mojej strany jedine láska k hotelierstvu. Základom tohto úspechu je osobné a neúnavné pracovné nasadenie a tiež každodenná spoločná práca so zamestnancami. U nás v hoteli je absolútne prvoradá úcta ku každému spolupracovníkovi. Dávame im voľnosť a slobodný priestor, ale na druhej strane vedia, že budú kontrolovaní, takže sú si vedomí svojich hraníc. Radi dáme každému to, čo si zaslúži, aj druhú šancu. Tajomstvom úspechu je určite aj neúnavný tréning a leading by example, teda vedenie príkladom. Je to zásada, ktorou sa riadi celý manažment.

Kathrin Noll Zdroj: Maňo Štrauch

Je o vás známe, že pracujete dvanásť i viac hodín denne šesť dní v týždni. Ako to po toľké roky zvládate? Čo vás motivuje?

V medzinárodnom hotelierstve je samozrejmé, že sa