Šéf spravodajstva RTVS: Novinárov si vychovávame, snáď neodídu robiť hovorcov

Jeho šéf Lukáš Diko má dnes v ruke čísla o dvojnásobnom náraste všetkých ukazovateľov, ktoré by si mohlo médium želať. Časy, keď bola hanba zapnúť si večerné správy, sú ďaleko preč. Zo spravodajstva RTVS sa od roku 2012, keď nastúpilo nové vedenie, postupne stala seriózna značka. Kam sa posunie ďalej?

Dnes takmer všetky médiá bojujú s odlevom publika. Vy po štyroch rokoch hlásite stopercentný nárast sledovanosti. Súvisí to s tým, v akom zlom stave ste spravodajstvo RTVS preberali, alebo s tým, čo ste s ním urobili?

Je to kombinácia oboch faktorov. Keď sme sem prišli, pracovalo sa s kazetami, neprebehla žiadna digitalizácia, neplatili základné pravidlá a práca s faktmi bola na veľmi nízkej úrovni. Spravodajstvo RTVS bolo v takom stave, že keď si divák zapol večerné správy, dozvedel sa napríklad, o čom rokoval ktorý parlamentný výbor, ale nemohol porozumieť tomu, čo to pre neho znamená. V rozhlase bola situácia iná, ale aj tam sa zmenilo za štyri roky veľa. Braňo Dobšinský a Ingrid Blichová s celým tímom urobili veľa roboty pri práci s faktmi, regionálnym spravodajstvom alebo pri prinášaní vlastných tém.

Zdroj: Maňo Štrauch

Čo boli najzásadnejšie kroky, ktoré ste museli urobiť?

Keďže v televízii bola situácia horšia, darilo sa nám meniť veci rýchlejšie. Či už zavedením digitálnych technológií, novou grafikou alebo učením ľudí, aby pracovali s faktmi, nešli po povrchu, tematizovali veci a nerobili reportáže štýlom „hau-mňau“, ako to my nazývame. To je politická žurnalistika, keď nejdete do hĺbky, ale v reportáži je len názor jednej, druhej či tretej politickej strany bez kontextu a divákovi to nič nepovie. Nastavili sme nové redakčné pravidlá tak, aby sa ľudia snažili ísť hlbšie do tém. V televízii bolo dôležitým krokom posilnenie editorskej zložky, postavenie tímu ľudí, ktorí sú dôveryhodní, majú skúsenosti a rozmýšľajú v kontexte. Pri zahraničnom spravodajstve to určite bola, po nástupe Oľgy Bakovej, aj stabilizácia a rozšírenie siete spravodajcov. V minulosti sme mali problém s tým, aby redaktor kamkoľvek vycestoval. Dnes je prvá myšlienka, ako na miesto dôležitej udalosti dostať nášho človeka. V súvislosti s týmito zmenami, samozrejme, veľa ľudí odišlo a mali sme problém aj s tým, že nás je v redakciách málo. No nakoniec sa to podarilo. Keby mi niekto na začiatku povedal, že o štyri roky budeme mať dvojnásobnú sledovanosť, tak by som tomu neveril.

Vidíte ďalší potenciál rastu sledovanosti spravodajstva a budete sa oň snažiť?

Nechcem sa dostať do stavu, že sa budeme pretekať s komerčnými televíziami o čísla sledovanosti. Pre verejnoprávnu televíziu a rozhlas sú diváci a poslucháči kľúčoví, ale my tu nie sme len na to, aby sme generovali vysokú sledovanosť. Verejnoprávne médiá sú tu najmä na to, aby robili dobrú žurnalistiku, aby prinášali informácie, ktoré ľudia inde nenájdu, aby ich prinášali v kontexte a viedli o nich verejnú diskusiu. Kvalita sa odráža aj v tom, či nás ľudia považujú za objektívnych a dôveryhodných. To je ďalší údaj, ktorý je dôležitý. Keď sme sem prichádzali, vnímalo spravodajstvo RTVS ako objektívne len jedenásť percent ľudí. Dnes je to viac ako dvojnásobok.

Úplne každý vie, čo by sme mali robiť lepšie. A oveľa menej ľudí nám uzná, čo sme urobili dobre

Akým spôsobom je možné u diváka posilniť pocit objektívnosti?

V prvom rade je dôležité to, čo ste povedali – že je to pocit. A ten sa zrejme nedá presne zadefinovať. Faktorom môže byť zvýšenie kvality, ale aj to, že spravodajstvo je bližšie k ľuďom. Snažíme sa, aby si v ponuke každý niečo našiel, častejšie sa objavujú regionálne témy a nehovorí sa len o schvaľovaní zákonov, ale aj o tom, čo to znamená pre bežný život ľudí. Určite pocit objektívnosti súvisí aj s tým, že celé médium sa za uplynulé štyri roky nadýchlo. Že ľudia začali RTVS vnímať inak, a to aj cez kombináciu rozhlasu a televízie.

Zdroj: Maňo Štrauch

Spojenie televízie a rozhlasu do RTVS bolo politické rozhodnutie, ktoré ste zdedili. Synergie a zlučovanie redakcií do newsroomov je však dnes veľká téma v mediálnom svete. Ako dnes kooperácia jednotlivých zložiek u vás funguje?

Keď sme nastúpili, rozhlasové a televízne spravodajstvo boli dve oddelené jednotky, vzdialené od seba štyri kilometre. Pôsobilo to tak, ako keby neexistovali telefóny, takmer neexistovali maily, redakcie navzájom skoro nespolupracovali. Postupne si redakcie začali vymieňať informácie a preberať jednotlivé témy. Dnes redaktori, ktorí sú technicky zdatní, vyrábajú reportáže do televízie aj do rozhlasu. Ale nemôže to byť mantra. Niekde naozaj vzniká synergický efekt, ak sa vytvorí obsah pre viaceré platformy. Pre reportéra v teréne je to však ďalší zdroj stresu. Ak chceme mať kvalitu, tak nemôže vždy všetko obslúžiť jeden človek. Dostávame sa do stavu, keď začíname na miesta udalostí posielať viac ľudí, aby bol obsah kvalitný pre všetky platformy. Spájaním činností sa síce dajú ušetriť nejaké náklady, ale pri tvorbe dobrého obsahu je nutné aj investovať. Skutočnú a zásadnú synergiu vidím v niečom inom.

V čom?

Ukázalo sa to napríklad pri spoločnom vysielaní rozhlasu a televízie počas parlamentných volieb. Vo volebný deň bolo na porade tristo ľudí, rozdeľovali sa úlohy a všetko sa riešilo spoločne. Synergiu preto vidím – a to je môj sen – v spoločnom spravodajskom centre. Boli by tam zastúpené všetky platformy – televízia, rozhlas, internet, sociálne siete a aplikácie. V redakciách máme k dispozícii obrovský mozgový potenciál, ktorý dokáže témam dodávať zásadnú pridanú hodnotu. Synergia je teda v tom, čo dokáže sto redakčných pracovníkov spoločne vymyslieť a ako sú schopní spolupracovať. Iste, prepájanie je aj o tom, že niektorí rozhlasoví redaktori moderujú v televízii a televízni redaktori zase robia diskusné relácie v rozhlase. No keď sa dejú veľké veci, tak sa nerozmýšľa, či je niekto z rozhlasu alebo z televízie. Pracuje sa pre celú inštitúciu, pre všetky platformy. Tam vidím najväčšiu výhodu synergie a nie je to len o finančných ukazovateľoch.

Prešli ste veľkými personálnymi zmenami. Ako dnes vnímate personálny stav v mediálnej brandži?

Situácia je ťažká jednak preto, že je tu obrovský tlak na začínajúcich novinárov. Človek je hodený do vody, musí sa rýchlo naučiť robiť a popri tom sa vzdelávať. Ľudia si preto štyrikrát rozmyslia, či do toho vôbec pôjdu. Z finančného pohľadu pre nás ako verejnoprávnu inštitúciu pri mojom nástupe a rovnako aj dnes platí, že si nemôžeme dovoliť kúpiť redaktorov z komerčných televízií. Ďalší aspekt je, že politické debaty o RTVS nepridávajú možným adeptom na istote. Stalo sa nám, že sme boli v rokovaní s kvalitnými novinármi, ale utíchlo to práve preto, že sa začala politicky riešiť inštitúcia. Zvolili sme teda inú taktiku.

Zdroj: Maňo Štrauch

Facebook je plnohodnotný kanál spravodajstva popri rozhlase, televízii a našej aplikácii

Akú?

Keďže učím na vysokej škole, začali sme si tam vyberať šikovných ľudí. Rozvrstvili sme si redakciu na junior redaktorov, ktorí robia základné činnosti, učia sa strihať a písať jednoduché správy. Druhá úroveň sú začínajúci redaktori, ktorí chodia na živé vstupy a robia jednoduchšie reportáže. Tretia úroveň sú senior redaktori, ktorí robia najťažšie témy, zložité reportáže a cestujú do zahraničia. Začali sme ľudí úplne od začiatku vychovávať. Minulý rok sme prijímali do interného stavu prvých takto pripravených ľudí. Každý rok chceme vychovať dvoch až troch. Verím, že z nich vyrastú novinári, ktorí od nás v tridsiatke neodídu robiť nejakých hovorcov.

Práve to sa ale deje. Nevnímajú ľudia RTVS ako prestupnú stanicu v kariére?

Určite sa stalo, že ľudia odišli. A v dnešnej rýchlej dobe môže takáto zmena pre niekoho znamenať kariérny postup. Rovnako platí, že pri žurnalistike sa síce človek stále učí a skúsenosťami rastie, no nie je tu veľa možností kariérneho postupu. V televízii môže niekto považovať za postup, že moderuje, a špičkou kariérneho rebríka môže byť editorské či šéfredaktorské miesto. Ale zo strednodobého pohľadu troch-štyroch rokov sa okrem každodennej driny nečrtá ľuďom nič. Čiastočne sme odchody odbúrali tým, že naši mladí, ktorí prichádzajú, si tie tri roky musia najprv odrobiť. Môžu tak zistiť, či je to pre nich to pravé povolanie.

Čo dnes môže mladých motivovať ísť robiť spravodajstvo do RTVS?

Z dnešného pohľadu mnohých ľudí motivuje cesta, ktorou inštitúcia v uplynulých rokoch prešla. Ukázalo sa totiž, že aj RTVS môže dobre fungovať. Pri mojom nástupe som bol presvedčený a rovnako to platí dnes, že má zmysel, aby existovala silná verejnoprávna inštitúcia. A som hrdý na to, že