Šéf Slovenskej sporiteľne: Obávam sa, čo sa stane ľuďom, keď príde výkyv

V Slovenskej sporiteľni pôsobíte dlho. Ako sa teraz ako nový CEO pozeráte na vašich predchodcov?

Mení sa to vekom. Ja som sa v tridsiatke dostal do predstavenstva, no neviem, či by som so súčasnými vedomosťami akceptoval to, do čoho som vtedy išiel. Boli deväťdesiate roky a nevedeli sme, v akom stave banku nájdeme. To bolo obdobie boja o prežitie, keď sa banka čistila. Vtedy to šéfovia nemali ľahké, ešte tam boli prepojenia na politiku. No cieľ bol jasný – pripraviť privatizáciu.

Počítali ste s tým, že v banke zostanete aj po nej? V marci 2001 prišiel nový investor, sporiteľňu získala Erste Bank.

Banku sme pripravovali na privatizáciu s tým, že je jasné, že keď príde nový akcionár, dá nové predstavenstvo a ja sa posuniem o dom ďalej. Akurát budem mať novú skúsenosť, lebo dovtedy som bol na poradenskej strane, no ohmatal som si to už aj z tej opačnej. Lenže došli ľudia z Erste, čo predtým pracovali v Creditanstalt ako ja. Došla Regina Ovesny-Straka a banka prešla reštrukturalizáciou. Teraz už oveľa lepšie chápem, čo tým myslela, keď mi hovorila: Peter, musíš sa pozerať na celú banku. Boli to ekonomicky dobré obdobia, aj banke sa darilo.

Po tomto relatívne dlhom období prišla kríza. Čo vám pre súčasnú pozíciu dala?